Varín

Osídlenie obce je vydokladované náleziskami z doby kamennej, bronzovej i železnej. Prvým písomným dokladom o obci je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1223.
Kostol bol vysvätený roku 1233 a do dnešnej podoby zrekonštruovaný v 17. storočí. Provinciu varínskeho panstva z roku 1323 tvorilo územie medzi riekami Orava, Váh, Kysuca a hranicou Poľska so sídlom panstva na hrade Varín-dnešný Starhrad.
Jarmočné právo získal Varín v roku 1340 od kráľa Karola Róberta.
Erb obce Varín - Panna Mária s dieťaťom - pochádza z roku 1416. V 14. storočí sa územie varínskeho panstva zmenilo majetkovými spormi medzi hradmi Starhrad a Strečno. V roku 1430 bola obec vypálená husitmi. V prvej polovici 16. storočia počas 25 ročnej zemepánskej vojny medzi majiteľmi Starhradu a a majiteľom hradu Strečno Kostkom bola obec poznačená ničeeím a rozkrádaním.
Najstaršie údaje o školstve vo Varíne sú z roku 1568, kedy bola škola reformovaná na latinskú. Vo Varíne bolo v 16. a 17. storočí evidovaných 15 remeselníckych cechov. V roku 1871 prešiel Varínom prvý skušobný vlak na budovanej železnici z Bohumína do Košíc. V roku 1922 začala elektrifikácia domácností vybudovaním menšej hydrocentrály na rieke Varínka.
Varín je vstupnou bránou do krivánskej časti Malej Fatry. Pokúka možnosti ubytovania v autokempingu na brehoch rieky Varínky a v turistických chatách v rekreačnej oblasti pod Jedľovinou, kde sú vybudované aj lyžiarske vleky.