Terchová

Obec Terchová existuje vyše štyristo rokov. Územie, na ktorom sa nachádza, však bolo ľuďom známe už skôr. Za najstarší doklad o pobyte človeka v terchovskom chotári možno považovať železný hrot kopije, pochádzajúci z doby rímskej a nájdený v blízkosti bývalej Chaty pod Rozsutcom. Nakoľko sú bližšie nálezové okolnosti neznáme, nemôžeme uvedený predmet datovať presnejšie. I napriek tomu sa ale ponúka hypotéza, že v dobe protohistorickej mohli predmetné teritórium používať ľudia pri prechode z Oravy na Považie. Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania.
Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva. Pôvodne valašská osada sa zmenila na pastierskoroľnícku obec. V druhej polovici 17. storočia je Terchová začlenená ako súčasť tepličského panstva. S jeho novými majiteľmi prichádzajú do obce i noví usadlíci. Podľa písomných dokladov ide o Valachov, ktorí sa ešte niekedy v 16. storočí usadili v tešínsko - kysuckých vrchoch. Z ich potomkov sa pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia prisťahovali aj rodičia Juraja Jánošíka.
Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha z druhej polovice 19. storočia. Vyústilo do morovej epidémie, ktorej podľahla značná časť tunajšieho obyvateľstva. Ľudia začali húfne opúšťať nehostinný kraj a hľadať prijateľnejšie životné podmienky na Dolnej zemi. Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín vysťahovať do iných oblastí Slovenska. V prvých povojnových rokoch dochádza v rámci dvojročného plánu obnovy k vybudovaniu novej Terchovej.
Terchová je rodiskom viacerých významných osobností slovenskej histórie, ale i súčasnosti. O slovenskom národnom hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi (1688 - 1713) sme už hovorili viackrát, z toho dôvodu upriamime pozornosť na ďalšie dve postavy terchovského pôvodu, ktorých životné osudy a tvorba prerástli rámec našej obce. V prípade Adama Františka Kollára (1718 - 1783) dokonca môžeme oprávnene tvrdiť, že jeho dielo sa stalo súčasťou európskeho vedeckého i kultúrneho dedičstva. Historik, archivár, pedagóg, knihovník, polyglot, prekladateľ, reformátor, riaditeľ cisárskej dvorskej knižnice, dvorský radca cisárovnej Márie Terézie (tá bola aj krstnou mamou jeho jediného dieťaťa, dcéry Márie Terézie...), tým všetkým bol, okrem iného, "slovenský Sokrates" z Terchovej, Adam František Kollár. V súvislosti s menom tohto výnimočného vzdelanca treba podotknúť, že sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu, o čom svedčí aj ním napísaná obrana slovansko - slovenskej reči, nachádzajúca sa v diele Mikuláša Olaha Hungaria et Atila z roku 1763.
Inou známou osobnosťou, ktorá uzrela svetlo Božieho sveta v Terchovej, je popredný medzivojnový básnik, prekladateľ, redaktor, publicista a matičný funcionár JUDr. Koloman Kolomi Geraldini (1908 - 1994) žijúci od roku 1945 v doživotnom exile.
Pri príležitostiach výročí spomenutých dejateľov, ale tiež iných protagonistov terchovskej minulosti i súčasnosti sa organizuje v Terchovej množstvo podujatí. Ich neodmysliteľnou súčasťou sa stali aj zaujímavé knižné publikácie, umocňujúce vzťah terajšej terchovskej generácie k svojmu milovanému rodisku.
Terchová však nepredstavuje len galériu "obrazov starého sveta". Vytrvalo sa snaži hľadať i svoju novšiu tvár, do ktorej chce zakomponovať všetky metamorfózy, ku ktorým v tejto časti Slovenska, chtiac - nechtiac, s pribúdajúcou "civilizáciou" došlo. Na trvalých pilieroch hrdej kresťanskej minulosti pristupujú Terchovčania k realizácii neľahkého projektu. Jeho prostredníctvom chcú drahú obec doviesť tam, kde podľa polohy, tradície a ľudského remeselného fortieľa neodmysliteľne patrí. Totiž medzi atraktívne turistické strediská, so všetkým tým, čo napĺňa obsah tohto pojmu, včítane dôstojnej životnej úrovne miestneho obyvateľstva.