Dojč

V 17. a v prvej polovici 18. storočia dávali Czoborovci viac ráz časti obce do zálohy. V rokoch 1730 – 1735 bol držiteľom Dojča Ján Fridrich Sailer. Konečne roku 1749 odstúpil Jozef Czobor obec manželovi Márie Terézie Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ktorý ju už aj tak mal v držbe. Dojč obývali poddaní roľníci, usadilo sa tu však aj niekoľko zemianskych rodín. Roku 1554 je zaznamenaných v Dojči 40 usadlostí s poddanskými rodinami, asi 50 usadlostí bolo opustených. Roku 1715 bolo v obci 12 poddaných a 34 želiarskych domácností, roku 1739 mala obec 156 okruchov-štvrťusadlostí, roku 1740 zo 160 štvrtí bolo 21 pustých, roku 1752 bývalo v obci 120 rodín. Poľnohospodárski obyvatelia obrábali aj vinice a chovali ovce. Roku 1566 hospodársky správca Révayovcov kupoval víno v Dojči 15 viníc, do roku 1741 stúpol ich počet až na 102. Roku 1743 chovalo 11 obyvateľov 142 dojných oviec, 147 jalových a 131 jahniat. Ku konca 19. storočia blahodarne pôsobil v Dojči na fare, kde bola bohatá knižnica, založená ešte v 30. rokoch učeným farárom Štefanom Nemečkayom, sedemnásť rokov Pavol Blaho, ktorý prispel k hospodárskemu rozkvetu obce. V spolupráci s českým nájomcom dvora v Dojči Františkom Nouzákom pestoval nové kŕmne rastliny, reformoval dobytkárstvo, zavádzal nové stroje, združoval roľníkov na nákup roľníckych potrieb a na odkúpenie panských strojov. V prvých rokoch narážal vo svojej práci na odpor, ale postupne dosiahol úspechy v hospodárskom snažení aj pri národnom uvedomovaní obyvateľov, takže pri voľbách do uhorského snemu všetci hlasovali za slovenského kandidáta Veselovského. Pavol Blaho udržoval čulý styk s národovcami v okolitých obciach, za ním do Dojča prichádzali študenti, ktorí sa tu zaúčali do osvetovej práce. Jeden z nich Ján Novák si po rokoch spomínal na Dojč a na Pavla Blahu: „Dojč, krásne miesto blažených pamiatok a národného prebudenia... Tam žila tá dobrá, zlatá duša, ku ktorej ma viaže železná páska nehynúcej vďačnosti.“ Študenti chodili medzi obyvateľov na besedy, medzi nimi aj synovec Pavla Blahu, neskorší lekár Pavol Blaho ml. Štefan Janšák takto opisuje Dojč z toho obdobia: „Dojč, rozľahlá dedina na brehu dolnej Myjavy, vrúbená z jednej strany planými a mokrými pieskami Búrov a z druhej strany úrodnými svahmi Bielych Karpát, stal sa miestom stretnutia mladých študentov, hlavne teológov. Pavol Blaho, strýc, priťahoval ich neobyčajne svojim kúzlom človeka, Pavol Blaho synovec, otváral im dvere do duše ľudu, z ktorého vyšli, ale ktorému už prestávali rozumieť. Za študentských časov Blahových predstavuje Dojč rozhranie vývoja dvoch veľmi rozdielnych spoločenských tried, sedliakov a zemanov. Jedna prežíva bolesti pozvolného umierania, druhá sa prebíja ťažko k životu a uplatneniu.“ Obec po roku 1918 Obec v roku 1918 – 1938 Smutno zasiahla do života obce I. svetová vojna. 1. augusta 1914 dal starosta obce vybubnovať mobilizačnú vyhlášku. Všetci muži do 42 rokov, neskôr až do 50 rokov museli narukovať do 24 hodín k svojim vojenským jednotkám. V tejto vojne, ktorá potom trvala 4 roky a 3 mesiace, padlo na rôznych bojiskách 42 obyvateľov obce, ktorých mená sú uvedené na pomníku padlých: Augustín Krempa, Imrich Trup, Ján Juračka, Ján Václavek, Michal Valachovič, Matej Jakubec, František Trup, Ľudovít Matula, Eduard Vizvári, Ondrej Novák, Ján Žilínek, Rudolf Polák, Antonín Uherek, Pavol Hajla, Jozef Gajar, Ján Gregurek, František Juračka, Štefan Vajda, Štefan Štora, Ľudovít Mihalovič, Ján Morávek, Imrich Václavek, Martin Švondra, Ľudovít Nemečkay, Ľudovít Morávek, Jozef Regásek, Imrich Václavek, Štefan Ovečka, Vincent Brusil, Rudolf Gajar, Leonard Hajla, Antonín Žilínek, Ján Malík, Jozef Munda, Rudolf Trup, Baltazár Morávek, František Potočka, Ľudovít Vala, Ferdinant Matula, František Žilínek, Jozef Pavlík, Leonard Morávek, Imrich Morávek. Ďalšie obete si vyžiadala epidémia tzv. španielskej chrípky, ktorej v Dojči podľahlo ďalších 20 ľudí. K vojnovým útrapám sa potom pridala aj následná rekvirácia potravín pre vojsko, ktorú po domoch vykonávalo predstavenstvo obce. Druhá svetová vojna Dramatické obdobie rokov 1938-39 sa odrazilo aj v živote Dojča. V obci bol vytvorený oddiel CPO (Civilnej protileteckej obrany) s požiarnou, asanačnou a zdravotníckou zložkou. Jeho veliteľom sa stal učiteľ A. Švoňava. Po jeho odchode na Okresné veliteľstvo CPO prevzal v roku 1944 funkciu veliteľa v obci Bohuš Pešan, jeho zástupcom sa stal Štefan Holý, veliteľom poplachovej služby Imrich Štora, veliteľom poriadkovej služby Pavol Morávek, požiarnej služby Alexander Rehák, asanačnej služby Štefan Sloboda, samaritárnej služby Leopold Morávek, spojovej služby Ladislav Kubík. Usporiadali výcvik vodičov pre armádu, do ktorého sa prihlásilo 15 ľudí a prebehla aj zbierka na motorizáciu armády, počas ktorej sa vybralo 2.282,- korún, ktoré boli odoslané Ministerstvu obrany. Zo záložníkov v obci bol vytvorený strážny oddiel SOS (Stráže obrany štátu), ktorému velil četnícky strážmajster Hendrych. Už 21.5.1938 mal vyhlásený nástup a po vyzbrojení na četníckej stanici ho odoslali posilniť ochranu štátnych hraníc v Gajaroch. Obec v rokoch 1945 – 1960 Krátko po oslobodení bol v obci vytvorený 13. apríla 1945 národný výbor na čele s učiteľom Andrejom Švoňavom, ktorý tu pôsobil do 25.4.1945, kedy sa hlavné politické strany v obci dohodli na paritnom zastúpení. Predsedom zostal Andrej Švoňava, člen za Demokratickú stranu, podpredsedom Pavol Morávek za KSS. Po odchode Andreja Švoňavu z obce bol na miesto predsedu NV zvolený Ladislav Brusil. V roku 1945 sa v Dojči konal aj ľudový súd. Z dvoch obvinených bol jeden žalovaný preto, že odmietol dať Červenej armáde konský postroj a ďalší preto, že nahovoril svoju svokru vstúpiť do Deutsche Partei. Obaja boli však nakoniec oslobodení. Obec v rokoch 1960 – 1989 Počet obyvateľov Dojča sa v tomto období pohyboval okolo 1.200. Rozhodujúcim hospodárskym subjektom po kolektivizácii pôdy a likvidácii živností zostalo JRD. V rámci integrácie poľnohospodárskych podnikov sa vo februári 1973 zlúčilo JRD Dojč a Šajdíkove Humence pod názvom JRD Rovnosť so sídlom v Dojči. 21.12.1975 boli k nemu pričlenené ďalšie JRD v Štefanove, v Koválove a v Smrdákoch, čím vzniklo JRD Budúcnosť so sídlom v Dojči. Jeho predsedom sa stal Ladislav Serdahely. Pre poľnohospodársku výrobu v chotári Dojča je najdôležitejší stav vôd, preto JRD už v roku 1961 iniciovalo vybudovanie meliorácií v okolí toku Bištavského potoka, v roku 1966 reguláciu koryta rieky Myjava a v roku 1968 výstavbu priehrady na Koválovskom potoku. V roku 1970 vybudovali meliorácie v povodí Holubiniek. Vo vlastnom hospodárskom areáli postavilo JRD sýpku a sklad hnojív. Po likvidácii sadov v časti Vinohrady vysadilo nový ovocný sad. V 50. a 60. rokoch pracovala v časti Kolónia výrobňa cementových kvádrov, škridlíc a korýtok. Od 1.7.1970 začala v obci pracovať pobočka odevného družstva Ava, zameraná na šitie konfekcie a pracovných odevov. Prácu tu našlo 40 žien. V chotárnej časti Révajki bol vykonaný geologický prieskum Obec po roku 1989 Zmeny po roku 1989 sa prejavili aj v živote Dojča. JRD sa po transformácii zmenilo na Roľnícke družstvo Dojč, pridružené družstvá z okolitých obcí sa okrem Šajdíkových Humeniec osamostatnili. Družstvo však zostalo najväčším podnikom v obci. Výrobné družstvo Ava zaniklo, v obci však vznikla firma s podobným zameraním Ariete , ktorá sa zaoberá šitím značkových odevov a plesových šiat. Od roku 2008 Ariete mení majiteľa a mení sa na LALOBA. Viacerí z obyvateľov obce sa tiež začali venovať podnikaniu, hlavne v oblasti dopravy. Väčšina ostatných pracuje v okolitých mestách, hlavne v Senici. Obec má v súčasnosti 1237 obyvateľov a 479 domov. Od roku 2007 ju vedie starostka Ing. Katarína Kutlaková.