Dolné Trhovište

Takmer v každom údolí, ktorým človek prejde okolo Dolného Trhovišťa ležia osudy a príbehy ľudí z dávnej i nedávnej minulosti. Stopy po živote dávnych kultúr z praveku a včasnej doby dejinnej i stopy po zaniknutých stredovekých osadách možno nájsť ďaleko od dnešných obydlí pri potokoch, ale aj priamo v obci pod domami, cestou, v záhradách, pri kostole či na cintoríne. O mnohých takýchto miestach si ľudia rozprávajú povesti a legendy vychádzajúce z reálnej skutočnosti, ale rokmi pozmenené a dotvorené o nové a často romantické úvahy. Je nesmierne príťažlivé nájsť a zodvihnúť zo zeme starú mincu, zlomok hlinenej nádoby, opracovaný kamenný nástroj, kosti zvierat z doby ľadovej. Rovnakou tajomnosťou sa nám tiež prihovárajú aj stojace stavby – kaštieľ, kostol alebo náhrobný kameň na opustenom cintoríne. Mnohí ľudia podstúpia dlhú cestu iba preto, aby takéto bohatstvo minulosti mohli obdivovať ďaleko od svojej krajiny. Akoby ani nevedeli, že u nich doma pod nohami leží rovnako pestrý a na pamiatky bohatý svet písaný po tisícky rokov. Veľakrát stačí len prísť a objaviť v inak nič nehovoriacom kameni – náhrobok významného človeka alebo postaviť sa na rozoranú medzu v poli a ukázať miesto, kadiaľ viedla stará obchodná cesta, ktorou v stredoveku prechádzali kupci s rozmanitým tovarom do trhovej osady Vasar. Je to naozaj tak. Vysloviť pochvalnú vetu „toto všetko je možné nájsť u nás doma“, majú právo aj všetci obyvatelia Dolného Trhovišťa. Krajina v ktorej žijú je totiž ako košatý strom obsypaná šťavnatými jabĺčkami minulosti, ktoré tu v podobe pamiatok rastú na každom kroku. V údolí potoka Galanovka medzi obcami Tepličky a Dolné Trhovište ležia v poli na pravom brehu potoka vo svahu pozostatky stredovekej osady z 12. – 13. storočia. Na povrchu je možné nájsť veľké množstvo sivej stredovekej keramiky, opracované kamene, zvieracie kosti a vypálené hlinené výmazy zo stien domov vypletaných prútenými konštrukciami. Osada, ktorej meno zatiaľ nepoznáme mohla súvisieť s osadou Tavicz – Tepličky uvádzanou v roku 1113 v Zoborskej listine. Pozostatky tejto doposiaľ archeologicky nepreskúmanej osady ležia v chotárnej časti Kíčer (miestne Kičír) na rozhraní katastrov Tepličky a Dolné Trhovište. Na ľavom brehu Galanovky v chotárnej časti Pri plánkach sa nachádzajú na poli zlomky pravekých nádob a kamenných nástrojov, roztrúsené v 80 metrov dlhom a 20 metrov širokom páse. Keramika pochádza z obdobia mladšej doby kamennej a súvisí s pravekou osadou ležiacou nad potokom v období približne 4000 rokov pred Kristom. Lokalita nebola doposiaľ archeologicky skúmaná. V intraviláne obce Dolné Trhovišťe v ohybe potoka v chotárnej časti Zlatárky sa na ľavom brehu Trhovištského potoka v humnách trhovištských domov končiacich pri potoku nachádzajú pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. Početná keramika, ktorú obyvatelia vyorávajú v týchto miestach je sivočierna až čierna zdobená na povrchu zvislými ryhami (tzv. hrebeňovaním), rôznymi rytými líniami usporiadanými do kosoštvorcov a štvorcov, vlnoviek a pod. Na tomto miernom svahu klesajúcom od hlavnej cesty do údolia potoka, kde sa rozkladala osada sa doposiaľ neuskutočnil podrobnejší archeologický výskum. Severovýchodne od obecného úradu za bývalým motorestom sa v chotárnej časti Turná (miestne Turna) nachádzajú pod zemou zahĺbené objekty osady z mladšej doby kamennej. Leteckým snímkovaním bol zdokumentovaný kruhový útvar obohnaný priekopou a zrejme aj palisádou. Kruhový objekt, nazývaný v odbornej literatúre tiež rondel ležal uprostred neolitickej osady a mal funkciu zhromaždiska, kultového centra i kalendária. Podobné kruhové útvary boli najbližšie objavené aj v časti Berinová pri Horných Otrokovciach a v Kľačanoch v časti Štvrte. Predchodca kamenných stavieb, akými boli v neskoršej dobe napríklad anglický Stonehenge ležal nad údolím Trhovištského potoka v období zhruba 4000 rokov pred Kristom na sklonku neolitu a bol vybudovaný ľudom Lengyelskej (Lenďelskej) kultúry. Osada nebola doposiaľ podrobnejšie preskúmaná. Približne 200 metrov juhozápadne od kostola sa nachádzajú pozostatky keltského pohrebiska. Preskúmané boli z neho dva zrejme bojovnícke hroby objavené pri kopaní vo dvore jedného rodinného domu. Hroby preskúmalo Západoslovenské múzeum v Trnave a aj nálezy z hrobov sú uložené v tejto inštitúcii. Objavené hroby dokladajú prítomnosť laténskeho sídliska a pohrebiska v juhozápadnej časti Dolného Trhovišťa. V chotárnej časti Rúbanice a Pasienky v ohybe Trhovištského potoka (lokalita je tiež v literatúre nazývaná Blatá) smerom na Hornú Podlakšu ležia na svahu naľavo od potoka pozostatky osady z mladšej doby kamennej. Na poli je možné nájsť fragmenty nádob ľudu kultúry s lináernou keramikou a želiezovskej skupiny, kamenné štiepané a brúsené nástroje a zvieracie kosti. Pôvodne sa lokalita mala archeologicky skúmať v rámci úpravy potoka, ale podrobný výskum sa napokon neuskutočnil. Východne od kostola Sv. Juraja v mieste židovského cintorína sa nachádzajú na povrchu zlomky stredovekých nádob a zvieracích kostí z 13. – 15. storočia. Sú dokladom stredovekej osady Vasar (resp. Vascard, alevo Wasard) ležiacej okolo kostola Sv. Juraja. Aj pri výstavbe hospodárskych budov na druhej strany cesty od kostola Sv. Juraja sa v druhej polovici 20. storočia údajne našli opracované kamene a kamene zo základov starších stavieb. Podľa členov Vlastivedného krúžku v Hlohovci , ktorý pôsobil v meste v 50. a 60. rokoch 20. storočia mohlo ísť o pozostatky stredovekého zemepanského sídla z 13. – 15. storočia. Lokalita však nebola v čase výstavby odborne preskúmaná.