Bodiná

Obec
Mapa
Hodnotenie
V meste
5/10
0 hodnotení

Poloha a opis

V roku 1895 sa do Bodinej vydal známy slovenský publicista, archivár, muzeálny a matičný pracovník Pavol Križko, aby overil dohady o dovtedy neznámom písme a prípadne ho zdokumentoval. Tridsať rokov predtým na vrchu Smrčník objavil Križko dva runové nápisyhorak na bodinských skalách. Keď ich uvidel, jeho prekvapenie bolo o to väčšie, pretože podobný typ písma nebol dovtedy nikým zdokumentovaný. Po štvorročnej odmlke záujem o písmo z Bodinej vzrástol, pretože bádateľ Evans na stredomorskom ostrove Kréta objavil hlinené tabuľky s takýmto písmom. To bol jeden z dôvodov, prečo sa Križko o vylúštenie nápisov nepokúsil, no aspoň zanechal o náleze svedectvo. Lúštenie neznámej tajničky V skutočnosti sú nápisy dva vo forme znakov, vysoké 10 - 15 cm s hĺbkou ryhy 1 - 2 cm. Týmto písmom sa zaoberal Antonín Horák, ktorý v knihe O Slovanech uplně jinak z roku n1991 spomína bodinskú raritu. A. Horák pri lúštení vychádzal z poznatkov pri krétsko-mykénskych nápisoch na tabuľkách s použitím slabičného písma. Dospel k názoru, že prvý nápis je písmom neolitických Praslovanov z doby okolo 3. - 2. tisícročia pred Kristom a slová by mali byť „ padlo, obetí, rabov“. Hákový kríž v dolnom riadku je idiogram, vyjadrujúci, ľudskú obetu, tak ako to bolo na Kréte či v Grécku. Druhý nápis ne bočnej skale pravdepodobne znamená „ nás hrdúsia“. Zvyšné tri hákové kríže podľa Horáka znamenajú tri, no možno i viac ľudských obetí. V porovnaní s objaveným písmom na žiarovom pohrebišti vo Veľkých Karloviciach na Morave predpokladá, že nápisy by mohol znamenať „ tu miznú, umierajú“. Gréci, Praslovania či niekto ďalší? O Krížov nález sa zaujímali aj ďalší slovenský bádatelia - Dr. Minárik, Dr. Bukovinský a iní. Podľa ich domnienok je nápis v Bodinej gréckou pamiatku na ich cestách do Pobaltia za nákupom jantáru. Ich pokusy preložiť ho ako grécky však skončil neúspešne. Horák zasa nápis považuje za praslovenský.

História

Obec Bodiná bola založená začiatkom 14. storočia na tzv. zákupnom práve. Od vzniku sa radila medzidedina obce, ktoré boli vo vlastníctve zemianskych rodín. Iba v roku 1471 bola prechodne v majetku hradného panstva Považská Bystrica. Prvou historicky doloženou rodinou boli Boďovci. V roku 1498 sa uvádza Sigismundus filius condam Petri Boda /Žigmund, syn zosnulého Petra Boďu/. Ďalšou známou rodinou bola rodina Budinovských. / Z roku 1548 je v dikálnom súpise Trenčianskej stolice uvedený nobilis - šľachtic Adamus Bwdinozky, zároveň ako držiteľ dediny Újazd-Wyezd, dnešnej časti obce Skalka nad Váhom./ Vývoj názvu Prvá písomná zmienka o Bodinej je z roku 1345. Uvádza sa ako Bood. V ďalších storočiach uvádza sa nasledovne: 1430 - Budowhylhota, 1431 - Bodina Lehotha, 1498 - Budynlehota, 1500 – Budynalehota, 1773,1786,1892 - 1902 - Bogyina, 1873 - 1888,1920 - Bodina, 1907 - 1913 - Bogyós, Bagyós,1927 – Bodiná. Podľa portálnych súpisov bolo v roku 1598 v obci 25 domov.V roku 1605 sa obyvatelia Bodinej pridali k povstaleckým vojskám Štefana Bočkaja. V roku 1784 mala obec 47 domov a 329 obyvateľov.Koncom 19. storočia /1890/ tu žilo 265 obyvateľov. V tomto období obec prislúchala do Považsko-Bystrického slúžnovského okresu, kde bolo pre ňu aj sídlo okresného súdu. Patrila pod tamojšieho obvodného lekára aj četnícku stanicu.Obvodný notariát mala v Prečíne sídlo o.n. bolo v Považskej Bystrici. Farský úrad rímsko-katolíckej cirkvi mala v Prečíne. Evanjelický farský úrad mala v Súľove,do obvodu ktorého prislúchala. Trestná jednotka Einsatzkommanda 13 z oporného bodu v pamätnik Považskej Bystrici uskutočnila po 20. októbri 1944 spolu s asistenčnou jednotkou Maier z roty Winter niekoľko protipartizánskych výprav do obcí Ružiná, Beluša, Maríková - no bez väčšieho úspechu. Vynahradila si to však 3. decembra 1944, keď esesáci z tohto považskobystrického komanda s jednotkou Klocker zajali v Hornej Maríkovej 8 príslušníkov amerických leteckých síl. Na konto perzekučných zásahov trestnej jednotky Klocker si fašisti 16. decembra 1944 pripísali osady Marek a Studená (obec Bodiná), ktoré vypálili. Obec čiastočne vypálili aj nemecké vojenské okupačné jednotky 17. apríla 1945 v rámci „technickej ukážky" pružnej taktiky spálenej zeme počas plánovaného ústupu. Súčasne 22 občanov odvliekli ako rukojemníkov do Prečína. Podobne postupovali už o tri dni skôr, keď v priestore Beluša - Belušské Slatiny zavraždili dvoch občanov z obce Hloža pre podozrenie zo spolupráce s partizánmi. Prírodné pomery Z geomorfologického hľadiska leží katastrálne územie obce Bodiná v Súľovských vrchoch uprostred Súľovsko-prečínskej kotliny.Rozloha územia je 753 hektárov.Koncom 19. storočia bola rozloha územia 1288 katastrálnych jutár.Na území prevládajú rendziny, chotár obce je značne odlesnený.V strednej časti má povrch chotára pahorkatinný kotlinový charakter. Obvod chotára tvoria zalesnené hrebene zlepencových súľovských skál. Najnižší bod územia má 370 m, najvyšší 766 m nadmorskej výšky. Na území pramení potok Bodianka. Výškovou dominantou územia je Vysoký vrch /766 m n.m./ Staršia obecná kronika sa nezachovala.Stratila sa v priebehu druhej svetovej vojny. V novšom období kronika nebola vedená a ani v súčasnosti sa nevedie. Školská kronika založená v roku 1912,je v súčasnosti pravdepodobne v súkromnom vlastníctve.
Celkové hodnotenie
5
Služby
5 Umiestnenie
5
Čistota
5 Personál
5
Cena/kvalita
5 Komfort
5
Vaše hodnotenia
Obec Bodiná
Starosta František Boško
Bodiná 102
Tel.: +421 42 439 80 35
Fax:
Primátor
Základné informácie Obyvateľov 485
Založené roku 1345
Rozloha 747 km2
Zobraziť trasu
Východzie miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Cieľové miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Vaše hodnotenie Pridávanie hodnotení je dočasne pozastavené...