Beckov

V histórii dejín už od nepamäti zohrával Beckov dôležitú úlohu a patril k popredným sídelným celkom Považia. Povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, ako aj rozsiahle pastviny a lesy poskytovali všetky predpoklady pre osídlenie. Už za čias Veľkej Moravy tu uprostred súdlisk stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatok 13. storočia hrad s podhradím a kostolom, zasväteným sv. Štefanovi. V 14. - 15. storočí, za čias Stiborovcov, sa Beckov stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. Skutočnosť, že si práve Beckov zvolil za svoje rodinné sídlo, hoci mu na Považí patrilo až 15 hradov, poukazuje na jeho pretrvávajúcu dôležitosť. Okolo Stibora sa sústredilo veľa umelcov z Nemecka, Poľska, Čiech, Talianska a iných stredovekých centier umenia. V jeho časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. Z huty, ktorá vznikla pri Beckovskom hrade, sa v priebehu 15. storočia šírilo neskogotické umenie po celom území stredného a západného Slovenska. Množstvo obnovených - rozšírených hradov a kostolov zásobovala práve beckovská škola. Na túto tradíciu sa snažili nadväzovať aj noví páni Beckovského hradu Bánffyovci, keď v priebehu 16. a 17. storočia, počas prestavby hradu, pozývali majstrov z Talianska. V 17. storočí si šľachta presúva svoje sídlo z hradu a pod ním si buduje pohodlné kaštiele a kúrie. Význam hradu sa prenáša na mestečko, opevnené hradbami (s dvoma bránami - dolnou a hornou) a vodnou priekopou, ktoré bolo v rokoch 1593 - 1603 sídlom krajinského snemu. Opevnené podhradie obývali prevažne zemianske a šľachtické rodiny. V neistých časoch tureckej expanzie a tridsaťročnej vojny sa sem poschádzali šľachtické rodiny z rôznych kútov mnohonárodnostného Uhorska. Spolu s nimi prišlo aj veľa umelcov a staviteľov, ktorí im stavali krásne kaštiele a kúrie. V 19. storočí sa tu sústredilo množstvo vynikajúcich osobností - maliarov, vedcov, spisovateľov, ale aj priekopníkov v rôznych vedných odboroch. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza od Anonyma (notára kráľa Bela III.), ktorý zostavil zápisky zo spomienok svojich predchodcov na dobývanie územia starými Maďarmi. Podľa tejto kroniky (napísanej pravdepodobne na začiatku 13. storočia) si dobyvatelia podrobili všetky národy až po rieku Váh a zaujali tiež ich hrady, medzi ktorými sa menovite uvádza aj Beckov. Najstaršie listinné pramene - z rokov 1208 a 1226 však spomínajú iba osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom, na ceste do Trenčína. Hrad samotný - castrum Bolonduch, sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264, keď už nebol kráľovským majetkom. Najstaršie osídlenie k.ú. obce Beckov je doložené z obdobia staršej doby kamennej - paleolitu, 2 mil.-8000 pr.K. Začiatkom 20. storočia sa našli pozostatky mamuta na dnes už neznámej lokalite v obci a v r. 1984 v oblasti Trbocké sa našli rádiolaritové a pazúrikové čepele dokladajúce výskyte paleolitických lovcov aj v našom regióne.(1) Ďalšie obdobia mezolit a neolit nie sú doložené nálezmi. Z eneolitu, neskorej doby kamennej, 3200 - 1900 pr.K. sú datované skromné nálezy z r. 2004 v lokalite Ráta.(2) Početné nálezy dlhých čepelí sú z k.ú. obce Kálnica. V tomto období sa začala spracovávať nová surovina - meď, ľudia sa živili chovom dobytka a oviec, opracovávali naďalej kameň, drevo, paroh, kosti. Vynájdením oradla zdokonalili obrábanie pôdy a koleso im umožnilo zapriahať dobytok do vozov. Doba bronzová, 1900-700 pr.K. sa vyznačuje spracovávaním medi a cínu na bronz. Z neskorej doby bronzovej je nález sídliska lužickej kultúry na poli pod hradom(3). Zo staršej doby železnej (700-400 r. pr.K.), halštatskej, nemáme v okolí Beckova žiadne nálezy, ale predpokladá sa osídlenie lužickej kultúry z predchádzajúceho obdobia. Mladšia doba železná-laténska (400-0 pr.K.) je známa osídlením Karpatskej kotliny Keltami. V oblasti horného Pohronia a stredného Považia sa rozvíja púchovská kultúra. Z obdobia prelomu prvého storočia sú nálezy na Beckovskom hrade na hornom aj dolnom nádvorí a na Obore.(4) Neskorolaténska vrstva nálezov črepov tenkostennej keramiky, leštenej v sivej, hnedej a čiernej farbe sa našla na oboch nádvoriach(5). Niektoré keramické nálezy púchovského typu boli vyrobené na hrnčiarskom kruhu a pomaľované červeno-bielou farbou. Niektoré hrubostenné nálezy boli vyrobené v ruke a zdobené výčnelkami a girlandovým vzorom. Na dolnom hrade a v predhradí sa odkryli zvyšky keltských sídliskových objektov (polozemnice, kamenné žarnovy...). Osídlenie tejto oblasti o rozlohe viac ako 2,5 ha bolo dlhodobé, až do polovice 1. stor. po K. Dlhodobé osídlenie je doložené aj v oblasti Ráty, laténsku polozemnicu prekrývali polozemnice mladšie, z doby rímskej.(2)