Vranov nad Topľou

Mesto
Mapa
Hodnotenie
V meste
8/10
4 hodnotení

Poloha a opis

Okres Vranov nad Topľou sa rozkladá v severovýchodnej časti Východného Slovenska. Severovýchodnú a severnú časť tvoria Nízke Beskydy, západnú Slanské vrchy a z juhu Východoslovenská nížina.

Toto územie bolo osídlené v staršej dobe kamennej. Pretekajú tu rieky Topľa a Ondava. Prvou písomnou správou je darovacia listina kráľa Štefana V. z roku 1270. Významné postavenie má vodná nádrž Domaša a rybník v Továrnom. Najznámejšie minerálne pramene sú v Bystrom a Novej Kelči. Nabohatšou skupinou živočíšstva sú vtáci. Prevláda tu priemyselná výroba. Vhodnou vodnou plochou je nádrž Domaša, a to najmä pre rekreačné športy. Lyžiarske terény sú na RO Domaša-Dobrá v Petrovciach.

Z pôvodného klasicistického zámku sa zachovali len podzemné priestory. Gotický kostol z 15. storl bol upravený barokovo. Zrúcanina ranogotického hradu je Čičva.

História

Ak sa pozrieme na skok do minulosti, z dostupných prameňov zistíme, že Vranov pred 730 rokmi nemal oproti susedným dedinám významnejšie postavenie. Od 11. do 13. storočia bolo toto územie Vranova a jeho okolia majetkom uhorských kráľov. Z listiny kráľa Štefana V. z roku 1270 vyplýva, že kráľ vtedy daroval šľachticovi Rainoldovi za účasť a zásluhy na výpravách kráľovského vojska do Uhorska viaceré majetky na východnom Slovensku, napríklad majetky panstva Čičva, ku ktorému patrili i dediny Vranovské Dlhé a Višňov. Vranovské Dlhé sa vyskytuje pod maďarským názvom Huzeumezew. Vznikol prekladom slovenského názvu Dlhé pridaním slova mező (pole). V tejto listine Vranov nie je menovite zapísaný, preto obsah listiny treba pokladať len za nepriamu správu o Vranove.
Prvé priame správy o Vranove sú v registroch pápežského desiatku z rokov 1333 až 1337. V týchto rokoch pôsobil vo vranovskom kostole farár Štefan. Podobne ako farári z iných farností aj on odviedol pápežom desiatu časť z príjmov od farníkov (desiatku). Z týchto správ je zrejmé, že vranovská farnosť v tomto období už bola ustálenou cirkevnosprávnou jednotkou, ktorá nepochybne jestvovala už predtým. Archeologické pamiatky a spoločenská rozvinutosť Vranova v 14. storočí dokazujú, že Vranov jestvuje nepretržite už od 9. storočia1.
V latinských písomnostiach sa Vranov pravidelne vyskytuje pod názvom Warano. Názov Warano bol maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Vranov, odvodenou od slova vrana. O slovenskom, resp. západoslovenskom pôvode tohto názvu nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti. Typologicky patrí k starobylým slovenským názvom zakončeným na - ov. To, či názov Vranov súvisí s prípadným mimoriadnym výskytom vrán, alebo je odvodený od rodového či osobného mena Vrana, z jazykovedného a historického hľadiska nemožno jednoznačne zistiť. Z maďarizovaného názvu Warano vznikol v 15. storočí latinizovaný názov Varanovia, ktorý sa používal len zriedkavo. Slovenský názov, pravda zväčša v skomolenej podobe Wrano, Varanow, ale aj v správnom tvare Vranov sa dostal do latinských písomností najmä samotného mestečka Vranova do 15. storočia. Z toho je zrejmé, že vtedajší mešťania, ale aj richtár a členovia rady boli slovenského pôvodu.
K najvýznamnejším udalostiam starších dejín Vranova patrí východoslovenské roľnícke povstanie roku 1831.
Vypuknutie povstania podnietila neúroda roku 1830, hlad a bieda. Signál k začatiu povstania vo vranovsko - zámutovskej oblasti vyšiel začiatkom augusta zo Zámutova. Po prepadnutí zámutovského kaštieľa odobrala sa skupina povstalcov do Merníka, kde došlo k najväčšiemu krviprelievaniu. Po spoločnej porade sa skupiny z Merníka a Čaklova obrátili proti Vranovu.
Súčasník povstania, evanjelický farár Matej Rojko zo Soli o priebehu týchto udalostí poznamenal: \"... s velikým krikom ukrutne veliky huf rebelantu do Vranova pospichali a tu velkomožnu grofku osiralu Forgach, rozenu Sandor, dobru dušu a veliku pomocnici chudobnych lidi nezabili sice, ale velice trapili, mnohe peníze je odebrali, co sebou nevzali, pohubili a na mnohe tisíce škodu učinivše...\" O tom, ako reagovalo mestské obyvateľstvo na revolučný pohyb roľníctva, dozvedáme sa z Čorbovej kroniky, ktorý píše, že \"gych Wranowčanye bars wzdečne prijali. Chtore Rychtarowu nesluchali... Židzi i Panowe ssicke zucekali bo sje ukrutnosci zleg Prossčawi bali.\" V meste rabovali zemianske domy, židovské obchody a mimoriadnu pozornosť venovali miestnej lekárni. Lekárnikovi sa podarilo utiecť, no spustošili lekáreň, ktorá bola vybavená vzácnymi viedenskými nádobami a českým sklom. Povstalci neušetrili ani kaštieľ. Vodca povstalcov Adam Ostroha síce uzavrel s grófkou dohodu, že za 50 zlatých a pohostenie do sýtosti ušetria kaštieľ, sľub však nedodržali. Sám vedie povstalcov na kaštieľ, ktorý spustošili a vyrabovali. Časť povstalcov sa po týchto udalostiach vo Vranove pohla do Majeroviec, kde sa v tom čase ukrývali vranovský doktor a lekárnik. Posledné akcie povstalcov v okolí Vranova prebiehali už v čase, keď do Vranova, Soli a Zmutova začali prichádzať prvé vojenské jednotky, aby povstanie potlačili. Skupinky povstalcov po ich príchode zutekali do zámutovských lesov s úmyslom brániť sa. Avšak už 12. augusta vojsko povstanie potlačilo, hlavných pôvodcov vzbúr pochytalo a uvrhlo do grófskych pivníc vo Vranove. Odtiaľ len \"velmi malo nevinných propušteno bylo, jini ale ukrutne veľmi mnoho na stred Vranova, nekteri palicami, jini s prutami katovani byli...\"
Účastníkov povstania 30. augusta vo Vranove za predsedníctva vicišpána Karola Szent-Iványiho začal súdiť štatariálny súd, a to \"Horucim Prawom Wranowskym\". Len vo vranovsko - zámutovskej oblasti bolo týmto právom na smrť obesením odsúdených 41 povstalcov. Nad Vranovom pri ceste do Sedlísk bol popravený bača Ján Monigaš. Ako poslední boli na \"smjerc slupovu\" odsúdení richtári z Merníka, Komáran a Juskovej Voli, ktorých obesili 15. októbra \"nižeg Wranowa gak sje du Dluhemu idze na Brehu wiseg Drahi\".
Roľnícke povstanie zemplínskeho ľudu našlo odraz v literárnej tvorbe našich spisovateľov.
Andrej Čorba, evanjelický farár, pôsobiaci v rokoch 1821 - 1845 v Hanušovciach n.T., je autorom kroniky \"Hrozne a strašne rospravki o chorobe choľeri a rozbroju proščavi vo viššich stranoch uhorske žeme s roka 1831 ho ...\" V kronike opisuje podrobné udalosti cholerového povstania v šarišskom dialekte nielen zo Zemplína a Šariša, ale aj zo spišskej a abovskej župy.
Sociálne pomery roľníkov sa už pred rokom 1848 zhoršovali. Tento problém sa stal o to pálčivejším, že ani nastupujúci kapitalizmus nemal väčší vplyv na zmenu triednej štruktúry obyvateľstva, ktoré naďalej ostalo poľnohospodárskym. Od začiatku 19. storočia Vranov hospodársky upadá a stáva sa typicky poľnohospodárskym mestečkom s menej významnou remeselnou výrobou. Sčasti aj naďalej si udržiava význam spoločensko - politického centra, hlavne preto, že sa stal sídlom okresu.
Skutočnosť, že mesto nedisponovalo v tomto období žiadnym priemyselným podnikom, ak nepočítame mlyny, mala za následok oneskorenie vzniku robotníckej triedy a revolučného robotníckeho hnutia. Remeselná výroba, ktorá až do roku 1872, kedy bol vydaný tzv. priemyselný zákon, bola organizovaná v cechoch, svojím rozsahom nepresahovala rámec mesta a blízkeho okolia a jej podiel v politickom živote mesta nie je známy.
Sociálne ťažkosti, s ktorými pracujúci Zemplína zápasili v sedemdesiatych a nasledujúcich rokoch, viedli k masovému vysťahovalectvu. Len v rokoch 1899-1901 sa vysťahovalo zo Zemplína za prácou 15891 osôb. Tento stav bol aj vo Vranovskom okrese, kde roku 1858 žilo 23355 obyvateľov a roku 1895 iba 22261.
Hospodársky vývoj nielen Vranovského okresu, ale celej Zemplínskej župy je v tomto storočí poznamenaný dominujúcou poľnohospodárskou výrobou, upadajúcou drobnou výrobou a takmer nepozorovaným vzostupom priemyselnej výroby. Prvé náznaky na oživenie politickej činnosti pozorujeme roku 1905, keď na územie východného Slovenska prenikli prvé správy o ruskej revolúcii. Pri tejto príležitosti sa konali zhromaždenia a prednášky aj vo Vranove.
Udalosti 1. svetovej vojny sa Vranova priamo nedotkli, no i toto obdobie znamená v živote nášho obyvateľstva ďalšie zhoršenie sociálnych pomerov.
Prvá svetová vojna síce cez Vranov neprehnala, ale naše mesto bolo pre blízku frontovú líniu prechádzajúcu cez Prešov a Bardejov tylovým zázemím, kde boli sklady potravín a škola slúžila ako lazaret. Aj vranovský cintorín sa stal posledným miestom odpočinku pre 250 neznámych padlých vojakov, ku ktorým v roku 1935 boli uložené pozostatky aj 35 vojakov z Vranova, ktorí padli na fronte. Ďalší cintorín z I. svetovej vojny bol v Kelči.
Na začiatku storočia Vranov veľmi zaostával v obchodovaní. Spôsobila to nízka úroveň spojenia s okolitým svetom. V roku 1903 bola dokončená železničná zastávka v Čemernom. Do Vranova prišiel prvý vlak až v roku 1939, kedy bola slávnostne otvorená železničná stanica a po vybudovaní mosta cez Topľu sa spojazdnila aj trať Vranov - Trebišov. Bolo to východisko z biedy tunajšieho kraja. V tridsiatych rokoch bolo v zimných mesiacoch v okrese až tisíc nezamestnaných. V lete si však všetci našli prácu pri žatve.
Historickým medzníkom vo vývoji mesta a okresu bol 16. máj 1948, keď bol položený základný kameň na stavbe Celulózky a papierní v Hencovciach a 1. september 1955 - slávnostné spustenie závodu do prevádzky.
Sedemdesiate roky boli poznamenané plánovaným rozvojom veľkej vranovskej aglomerácie od Čemerného až po Hencovce. V sedemdesiatych rokoch začína písať prvé kapitoly aj družba s českým Žďárom nad Sázavou, ktorá vydržala dodnes, zakarpatským Veľkým Berezným a východonemeckým Cottbusom. Určitou atrakciou boli pracovné pobyty zahraničných expertov a montérov v Bukóze. Na ubytovniach na Rodinnej oblasti sa tak vystriedali Fíni, Švédi, Kanaďania, Vietnamci, Angolci a iní.
Sedemdesiate a osemdesiate roky sú obdobím najväčšieho stavebného rozmachu mesta. Môžeme povedať, že v priebehu dvadsiatich rokov pribudli všetky dominanty Vranova - úrady, školy, nemocnice, obchodné jednotky aj sídliská.
Celkové hodnotenie
8.0
Služby
5 Umiestnenie
5
Čistota
5 Personál
5
Cena/kvalita
5 Komfort
5
Vaše hodnotenia
dagmar
Slovensko
07.07.2010
10
Klobúk dole, pekne som si počítala. Mám v Čemernom dávny korienok a hoci bývam celkom inde, tak ako nočná mora lieta do svetla - tak aj ja sa stále dotýkam tejto zemplínskej témy... Vďaka
stefan
Slovensko
11.06.2010
10
vranov je diera, plny korupcnikov a uplatkarov od najvysieho miesta az dole kam sa da.....
Ing.Šesták Igor
Slovensko
26.05.2010
2
Vranov je srdcovka. Pretože je rodným mestom. Aj keď má mnoho chýb, je to ako , keď máte dieťa: milujete ho aj s chybami a nepoznáte krajšieho...
Maria
Slovensko
07.05.2010
10
Vranov je prave cely rozkopany ale o paru mesiace bude velmi pekny uz sa na to tesim
Mesto Vranov nad Topľou
Primátor Ján Ragan
Dr. Daxnera 87
Tel.: +421 57 442 25 51
Fax: +421 57 442 29 29
Primátor
Základné informácie Obyvateľov 23109
Založené roku 0
Rozloha 34 km2
Zobraziť trasu
Východzie miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Cieľové miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Vaše hodnotenie Pridávanie hodnotení je dočasne pozastavené...