Hanušovce nad Topľou

Už v prvých storočiach po vzniku uhorského štátu bolo zvykom jeho panovníkov darovať cirkevným inštitúciám, šľachte a iným verným služobníkom majetky na novodobytých územiach. V priebehu 11.-12. stor. sa hranice uhorského štátu posúvali viac na územie dnešného východného Slovenska, smerom ku Karpatám. Na ohraničenom území uhorskí králi zanechávali zvyčajne menšie vojenské družiny, ktoré sa usádzali pri vzniknutých sídliskách. Z tohto obdobia existuje veľmi málo písomných dokladov. Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212, V nej sa dozvedáme o existencii niektorých osád na tomto území (Medzianky, Chmeľov) a o rozsiahlych majetkoch patriacich kláštoru krížovníkov v Chmeľove.
V 13. stor. v južnom Šariši mal značnú časť majetkov feudálny rod Abovcov, vlastniaci panstvo hradu Lipovec (pri Kecerovskom Lipovci). Týkalo sa aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce.
V roku 1312 kráľ Karol Róbert daroval časť medzianskeho majetku šľachticovi Alexandrovi z rodu Aba, ktorý ho pripojil k majetkom panstva Lipovec. Najstaršia menovitá správa o hanušovskom majetku pochádza z roku 1317. Priamo o dedine až z roku 1332, keď kráľ Karol Róbert na žiadosť baróna Demetera, syna Alexandra z rodu Aba, poskytol obyvateľom slobodnej dediny Hanušovce práva mesta Prešov, pričom povolil konanie trhu v Hanušovciach každú sobotu a neplatenie mýta za prevážaný tovar na mýtnici v Kapušanoch. Podľa niektorých tvrdení sa však už v roku 1280 v tunajšom okolí, usadili johaniti, ktorí v Hanušovciach postavili ranogotický kostol.
Hanušovce vznikli z iniciatívy feudálnych pánov z rodu Abovcov, ako slobodná obec, na základe zákupného práva. Prvým šoltýsom sa stal Hanus, ktorý bol v Hanušovciach richtárom ešte aj v roku 1333. Na základe zákupného práva sa novým osadníkom zaručovalo oslobodenie od daní a iných feudálnych povinností na dohodnutý počet rokov. Po ich uplynutí platili povinne feudálnemu pánovi každoročne vymeranú pozemkovú daň, nemuseli im platiť naturálne dávky. Šoltýs bol zvýhodnený tým, že mal právo vlastniť mlyn, pivovar, časť dane z roľníckych domácností a užíval aj iné výhody.
Skutočnosť, že Hanušovcami tiahla krajinská cesta v smere západ-východ a prepájala územie z doliny Torysy do údolia Tople, mala veľmi priaznivý vplyv na ich ekonomický rozvoj vo vzťahu k rozvoju remeselnej výroby a konaniu sobotňajších trhov. Napriek tomu sa meštianske domácnosti venovali hlavne roľníctvu. Z remesiel sa v 15.-16. stor. obyvatelia venovali kováčstvu, obuvníctvu a iným činnostiam. V polovici 15. stor. bielili plátno. Remeselníci v spomínanom období neboli pravdepodobne združení v cechoch.
Vlastníkom územia, na ktorom ležali Hanušovce, bola až do roku 1346 rodina Abovcov. Potom Šóšovci, vlastníci solivarského panstva, na základe donačnej listiny z roku 1288, v ktorej uhorský kráľ Ladislav IV. daroval šľachticovi Jurajovi z rodu Bokša (predchodcovi rodu Šóšovcov) solivarské panstvo a s ním aj prislúchajúce územie, sa prihlásili o vlastnícke práva na Hanušovce a obce v ich okolí (Petrovce, Bystré, Hermanovce, polovica Pavloviec).
Šóšovci si dali v Hanušovciach vybudovať renesančný kaštieľ (1564 - Ján Šóš), ktorý sa tu po prestavbách zachoval dodnes. Zvrchovanosť na práva a príjmy z usadlostí v Hanušovciach im narušil pobyt bratríckych vojsk na tomto území v polovici 15. stor. Bratríci pod vedením Jána Talafúza z Ostrova mali pri Hanušovciach svoj tábor a medzi tunajším obyvateľstvom šírili myšlienky husitov. Po odchode bratríkov mali Šóšovci hanušovský majetok v dŕžbe do začiatku 17. stor. V tomto období sa starali o prosperitu mestečka, z ktorého získavali pravidelné ročné príjmy. Preto v roku 1367 a 1369 dali konfirmovať privilegiálnu listinu Hanušoviec z roku 1332. Kráľ Ľudovít I. súhlasil s konfirmáciou, ale zrušil dodatok o mýtnej slobode v Kapušanoch.