Čechy

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1419. Prístupné dokumenty však dokazujú, že sa tu od pradávnych dôb nachádzali ľudské obydlia. Vykopávkové práce vedené Slovenskou akadémiou vied dokazujú osídlenia už v období mladšej doby kamennej, teda asi 3 000 rokov pred naším letopočtom. V priestoroch bývalej kúrie Lipovnických / dnešný Obecný úrad / sa našli neolitické sekerky, kamenné kliny a iný úlomkový materiál. Priame osídlenie priestorov obce sa spomína na začiatku 9. storočia pri patriarchálnom sídlisku budovanom kmeňmi Slovanov. Základom slovanskej osady v Čechách bola dnešná Hoba. V Semerove na návrší zvanom Váraš stálo slovanské hradisko, ktorému už na začiatku 9. storočia prináležalo široké okolie slovanských patriarchálnych krbov. Podľa historických záznamov osada dnešných Čiech v 12. a 13. storočí bola hospo dárskou osadou majetkov Ostrihomskej kapituly. Po Tatárskom vpáde po roku 1241 bola osada veľmi zničená. Najväčší rast osada zaznamenala v rokoch 1416-1419, ako dôsledok husitského hnutia v Čechách a na Morave. Aj do týchto priestorov sa prisťahovalo niekoľko husitských rodín. Tieto rodiny dostali povolenie na vybudovanie osady asi o pol kilometra ďalej od pôvodnej osady. Takto vlastne vznikli bezprostredne pri sebe dve osady: Horné Čechy a Malé Čechy, ktoré boli osídlené husitskými exulantmi. Búrlivé zmeny v strednej Európe začiatkom 16. storočia spôsobené najmä Tureckou okupáciou zanechali aj na majetkoch Horných a Dolných Čiech značné stopy. Po dlhotrvajúcom tureckom pustošení osadníci začali budovať novú osadu na rumoviskách bývalých Malých Čiech. Tým osada Horné Čechy úplne zanikla a po roku 1685 sa začína používať iba názov Čechy. V roku 1735 bol postavený rímskokatolícky kostol, ktorý je do dnešných čias dominantou obce. Začiatkom 19. storočia vládli v obci bohaté šľachtické rodiny, ktoré boli vlastníkmi celého češianskeho chotára. Rozsah ich majetku sa zvyšoval najmä po reformách cisára Jozefa II. / 1780-1790/, ktorý okrem mnohých reforiem zrušil aj rehoľné žobravé rády. Toto postihlo i rád Paulínov z Mariánskej Čeľade. Ich rozsiahlych pozemkových a lesných majetkov sa okrem šľachtických rodín z okolia zmocnili aj zemepáni v Čiech. Postupom rokov hegemóniu v obci stále viac preberala rodiny Jarossová. Gróf Móric Jaross si dal vybudovať novú zemiansku kuriu, pri ktorej bol i nový hospodársky dvor . Samotná obec v polovici 19. storočia sa rozrastala iba veľmi málo. V roku 1866 doľahol na dedinu veľký smútok v podobe zúriacej cholery. Podľa záznamov matrike od 25. septembra do 20. októbra zomrelo v Čechách 26 ľudí. Bolo to veľmi vysoké percento na obec, ktorá v tej dobe nemala ani 500 obyvateľov. Na sklonku 19. storočia starý Móric Jaross prenecháva žezlo svojmu synovi Štefanovi Jarossovi, ktorý po smrti svojho otca v roku 1902 dedí všetky jeho rozsiahle majetky. Po vytvorení prvej Československej republiky 28. októbra 1918 i obyvatelia tejto obce pociťovali radosť z vystúpenia Rakúsko-Uhorskej monarchie. Postupne ako Štefan Jaross starol, preberal vedenie hospodárstva jeho syn Ferdinand / Nándor /. Nándor Jaross, ako veľký obdivovateľ hortyovského režimu, odišiel do Budapešti, kde nastúpil do diplomatických služieb. Vedenie jeho majetku v.obci prevzal jeho švagor Július Hegedúss. Usadil sa k kúrii Nándora Jarossa, ktorú 26. marca 1945, tesne pred príchodom frontu musel opustiť a utiekol za hranice. Obec bola oslobodená 28. marca 1945.V päťdesiatych rokoch prebehla elektrifikácia obce, v sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov boli vybudované spevnené miestne komunikácie a chodníky. V roku 1996 bol uvedený do prevádzky verejný vodovod, v roku 1998 bola obec splynofikovaná. V obci je jedna predajňa rozličného tovaru a pohostinstvo M + B. Obec v roku 1971 zahájila výstavbu domu smútku a v roku 1967 bola postavená budova materskej školy. Základná škola v obci nie je, v roku 1973 bola zrušená malotriedka a odvtedy deti z obce chodia do základnej školy v Semerove. Dominantami obce sú kultúrny dom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1977 a rímskokatolícky kostolPožiarna zbrojnica, ktorý bol postavený v roku 1735. Obec žije čulým spoločenským životom, ktorý okrem obecného úradu organizujú spoločenské organizácie: Dobrovoľný hasičský zbor, futbalový klub, poľovné združenie a klub dôchodcov. Na čele dobrovoľného hasičského zboru Vladimír Jatel, futbalový klub vedie Štefan Turský, poľovné združenie Ing. Bartolomej Takáč a predsedom klubu dôchodcov je Jolana Dobrovická. RybníkNajvýznamnejším podnikateľským subjektom sídliacim v obci je drevospracujúca firma Drevona Horňák, ktorej majiteľom je Štefan Turský. Poľnohospodársku pôdu v obci obhospodarujú tri agropodnikateľské subjekty : Poľnohospodárske družstvo Kolta, AGROSPOL Semerovo družstvo, AGROCONTRACT Mikuláš, a .s. Materská škola Obec je členom mikroregiónu THERMÁL so sídlom v Podhájskej. Erb, pečať, vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce . Na tvorbu každého z nich sa vťahujú osobitné heraldické / náuka o erboch /, vexilologické / náuka o vlajkách/ a sigilografické / náuka o pečatiach/ zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Erb obce Čechy vychádzajúci z historickej pečate obce z 18. stor. má túto podobu: V modrom štíte nad zlatou, striebornými perlami zdobenou päťlistou korunou, medzi dvomi zlatými štvorlístkami strieborná, vľavohľadiaca holubica so zlatou zbrojou a zlatou ratolesťou v zobáku. Kedže v zmysle heraldických zvyklostí sa erb popisuje z hľadiska jeho nositeľa, strany sú zdanlivo vymenené a holubicu v erbe obce Čechy popisujeme ako doľava hľadiacu, hoci z hľadiska pozorovateľa je jej hlava obrátená doprava. Zbrojou sa v heraldickej terminológii rozumejú pazúry, zuby, zobáky a pod. heraldických zvierat, ktoré sú aj v našom prípade zlaté. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých haraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Čechy v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať. V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby – osobitne pravidlá o striedaní farieb a kovov – je znamenie kovové., teda zlaté a strieborné, štít nesie jednu zo štyroch heraldických farieb – modrú, čo je, vzhľadom na obsahovú náplň erbu najprirodzenejšie. V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a modrá sa vyjadrí zvislým šrafovaním. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej /1/7/, bielej /1/7/, modrej /3/7/, žltej /1/7/ a modrej /1/7/. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pečať obce Čechy je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ČECHY. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi. Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie. Zástava obce Cechy má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka . Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená,