Želiezovce

Obec s kostolom, mlynom a kamenným mostom sa prvýkrát spomína v roku 1274. Patrila Hunt-Poznanovcom, v roku 1308 zemanom zo Želiezoviec, v roku 1345 časť Becseovcom. Roku 1557 sa stala sídlom panstva Želiezovce, ktoré bolo majetkom Dessewffyovcov, neskôr Estehárzyovcov.
Panstvo tvorili obce Agov, Vozokany nad Hronom, Devičie, Šalov, Trhyňa, Velký Pesek, Ganád, Vyškovce, Preseľany nad Ipľom, Čajakovo, Nýrovce. V roku 1709 tu zriadili oporný bod Rákócziho vojská. V roku 1536 mali Želiezovce 31 port, v roku 1601 školu, 2 majere a 78 domov, v roku 1715 - 29 daňovníkov, v roku 1828 189 domov a 1300 obyvateľov. V obci bola stará poštová stanica.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za I. ČSR zostali Želiezovce poľnohospodársko-živnostenskou obcou. V rokoch 1938-1945 boli pripojené k Maďarsku. Pri prechode frontu utrpeli veľké škody (zahynulo asi 200 obyvateľov). Do roku 1960 boli Želiezovce sídlom okresu. Mestský štatút dostali v roku 1960.
Obec sa prvýkrát spomína v roku 1075, keď jej časť patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, zvyšok zemanom. V roku 1293 ju zničil Matúš Čák. Od roku 1434 patrila panstvu Levice, od roku 1512 paulínom v Máriacsaláde, od roku 1565 ostrihomskej kapitule, v 18. storočí časť obce Esterházyovcom. V roku 1663 ju spustošili Turci. V roku 1565 mala obec mlyn a 12 port, v roku 1601 29 domov, roku 1720 17 daňovníkov, v roku 1829 69 domov a 359 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-1945 bola Mikula tiež pripojená k Maďarsku. K Želiezovciam ju pripojili v roku 1960.
Obec s farou sa prvýkrát spomína v roku 1156. V roku 1257 ju kúpil ostrihomský arcibiskup, v r. 1312 ju obsadil Matúš Čák a daroval zemanom zo Šaroviec, v r.1534 patril rodine Bothovcov, v 18. storočí panstvu Levice, v 19. storočí panstvu Želiezovce. V roku 1534 mala obec 12 port, v r. 1601 28 domov, v r. 1720 23 daňovníkov, v r. 1826 63 domov a 422 obyvateľov. Svodovčania sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, v 18. storočí aj chovom oviec. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala i po roku 1918. V rokoch 1938–1945 bola pripojená k Maďarsku.



Kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR :

barokový kaštieľ, 1720, klasicistická úprava v parku Franza Schuberta

rím.-kat. kostol sv. Jakuba v Želiezovciach - stredoveké gotické nástenné maľby - národná kultúrna pamiatka s vyhláseným ochranným pásmom.

pomník Franza Schuberta - 20. storočie

Schubertov pavilón - klasicizmus

hrobka Esterházyovcov na cintoríne - neogotická II. pol. 19. storočia.

anglický park Franza Schuberta v Želiezovciach

park vo Svodove