Pukanec

Obec
Mapa
Hodnotenie
V meste
5/10
0 hodnotení

Poloha a opis

Bývalé slobodné kráľovské a banské mesto Pukanec leží na úpätí juhovýchodných svahov Štiavnických vrchov, v severnej časti Bátovskej kotliny, v strednej nadmorskej výške. Jeho zemepisná poloha je približne 48°21’severnej zemepisnej šírky a 18°42’ východne od Greenwicha. Tento severovýchodný výbežok Podunajskej nížiny je od západu a severu chránený vrchmi Priesil (747 m), Agraš (734 m), Tatiar (734 m), Veterník (757 m), Vtáčnik (727 m), od východu Jabloňovským Roháčom (558 m), Bohunickým Roháčom (558 m) a Pleskom (441 m). Poloha a juhovýchodná orientácia svahov okolitých vrchov spôsobuje, že Pukanec má podnebie teplé, mierne vlhké, s miernou zimou. Charakterizuje ho 50 letných dní (nad 25° C) a priemerná ročná teplota okolo 9° C. Pod -20° C klesne teplota približne raz za tridsať rokov. Letné maximá sa často priblížia hodnotám 34-35° C. Silné vetry sa v oblasti vyskytujú zriedka. Snehová prikrývka trvá v priemere 75 dní. Najvyššiu priemernú hodnotu dosahuje vo februári, 8-12 mm. December a marec majú už pomerne málo dní so snehovou prikrývkou. Lepšie snehové podmienky sú vo vyššie položených Uhliskách (625 m n. m.).
Bátovskú kotlinu odvodňuje riečka Sikenica, ktorá pramení pod Vysokou v nadmorskej výške asi 650 m. Svojou dĺžkou 50 km je najdlhším prítokom Hrona. Na hornom toku Sikenica zberá vodu z potokov Uhliský, Majzíbeľský, Hampoch, Starý jarok, Myšpotok. Z ľavej strany sa do Sikenice vlieva potok Jabloňovka, na ktorom je pri obci Bátovce vybudovaná priehrada Lipovina. Ďalšou vodnou nádržou je Štamposký rybník, ktorý patrí do systému štiavnických tajchov vybudovaných v 18. storočí na banské účely. Menšie vodné nádrže, slúžiace na zavlažovanie, sú na Hamposkom potoku pri Bohuniciach a pri Devičanoch na Myšpotoku. Okolie Pukanca nie je bohaté na podzemné vody. Výdatnejšie pramene sú na Majeroch v lokalite Teplá voda a v starých banských dielach Sarkander (Paulištólňa), Pavol (Pod javorom), Anna (Kiebes), Georg (Ergištólňa). Využívané sú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Aj z iných štôlní vyteká výborná, slabo mineralizovaná, železitá voda so sírnym zápachom (Dbal, Budačka, dolinská Mikuláš štôlňa). Zaujímavým prameňom je studňa Barča, ktorá je pravdepodobne vyústením odvodňovacej banskej štôlne. Na námestí je upravený prameň Kasňa. V najbližšom okolí minerálne ani termálne pramene nie sú. Prameň Špitáľka s výbornou pitnou vodou s obsahom sírovodíka bol nesprávnym zásahom v minulosti znehodnotený. Najbližšie termálne kúpaliská sú v Sklených Tepliciach, Santovke, Dudinciach, Vyhniach a Margita-Ilona pri Leviciach.
Štiavnické vrchy sú sopečného pôvodu. Počas horotvorného procesu v treťohorách sa dostali na povrch andezity, ryolity a čadiče. Stmelením úlomkovitého sopečného materiálu a popola vznikli pyroklastické horniny. Usadzovaním sopečného popola sa vytvorili v okrajových oblastiach pohoria tufy a tufity. V mladšom období sopečná činnosť pokračovala. Do puklín prúdili horúce roztoky nasýtene kovmi, ktoré sa postupne ochladzovali, kryštalizovali a dali vznik rudným žilám. Výskyt zlata a striebra v okolí Pukanca spôsobil rozvoj baníctva už v 15. storočí. ťažba sa zastavila v 19. storočí pre nerentabilnosť. Z nerudných surovín je dôležitá kvalitná hrnčiarska hlina nachádzajúca sa najmä na Majeroch. Tu bola v päťdesiatych rokoch 20. storočia objavená malá uhoľná panva. Pre neveľký rozsah, nevýhodnú polohu a nízku kvalitu má však lignitový sloj nepatrný význam. V jeho nadloží a podloží sú vrstvy kaolinických žiaruvzdorných ílov (Harman).

História

Najstarší písomný historický údaj o Pukanci nachádzame v zakladacej listine Svätobeňadického opátstva v Hronskom Sv. Beňadiku z roku 1075, zachovanej v konfirmáciách z rokov 1124 a 1217. V časti týkajúcej sa Pukanca sa píše: „Z druhej strany Hrona je však hranicou potok zvaný Lisna až po temeno hory, odkiaľ vyviera. Potom beží hranica cez Hontiansky les, ktorý sa maďarsky volá Surkuscher, popri osade menovanej Baka.“ Tu je aj prvá zmienka o výskyte zlata v tejto časti Slovenska. Spolu s náleziskami v okolí Banskej Štiavnice, Bystrice a Kremnice je to najstarší známy zdroj drahých kovov nielen v Uhorsku, ale v Európe vôbec. Kniha pozlátená zlatom z pukanských baní. Obyvatelia boli zrejme Slovania, keďže názov Baka má zhodnú podobu s osobným menom Baka, ktoré je slovanského pôvodu. Dnešný názov Pukanec (1449) sa vyvinul z nemeckého Bugganz, Bukanec spodobovaním hlások b a p. Nemci osídľovali Pukanec v 13. storočí, konkrétnym dokladom je názov z roku 1310 – Nemeth Baka. Pôvodné listiny o udelení mestských výsad Pukancu sa nezachovali. V pukanskom archíve, ktorý v roku 1442 zhorel, sa však zachovala darovacia listina kráľa Karola Róberta z roku 1321 komesom Julovi a Ondrejovi, synom Haslowa z rodiny Topoľčianskych. V nej sa Pukanec spomína ako „naša baňa Bakabana“ s evidentnými mestskými znakmi, ako je užívacie právo chotára v okruhu jednej míle a trhom „podľa obyčajov zaužívaných v kráľovstve“ i richtárom, ktorého náhrobný kameň z roku 1321 sa zachoval v pukanskom kostole. V roku 1323 Karol Róbert svoju donáciu ruší a Bakabani udeľuje výsady slobodného kráľovského a banského mesta. Potvrdzovacie listiny ďalších uhorských kráľov sa do prvej svetovej vojny tiež nachádzali v pukanskom archíve. Vír vojny ich však zmietol do nenávratna. Pukanec teda ako privilegované mesto bol vyňatý spod župnej správy a súdnictva. Podliehal priamo kráľovi, súdnictvo vykonával richtár a mestská rada. Prosperitu pukanských baní v tom čase potvrdzuje aj skutočnosť, že Pukanec má vlastného komorského grófa, ktorý sa staral o kráľovské príjmy z banského podnikania a o prísun vyťažených kovov do kráľovskej pokladnice. Pukančanom sa stáva vlastný chotár priúzky. Na popud kremnického komorského grófa Hypolita a pukanského Kadolda začali hľadať zlato v okolí potoka Buková Štiavnica, na území dnešnej Novej Bane. Boli to pukanskí ťažiari Mikuláš a Ladislav, ktorí toto právo dostali od kráľa Ľudovíta začiatkom 14. storočia. V archíve Ostrihomskej kapituly sa zachovala listina s mestskou pečaťou Pukanca. Podľa nej pukanskí ťažiari uzavreli zmluvu s konventom Svätobeňadického opátstva na prenájom celého potoka „Bykschewnycze“, aby mohli postaviť ľubovoľný počet banských mlynov. V čase uzavretia tejto dohody (16. 8. 1345) Nová Baňa ešte patrila pod právomoc pukanskej mestskej rady. Právo slobodného kráľovského mesta dostala 8.9.1345 od Ľudovíta I. Tú baňu, ktorú v Pukanci ťažiari opustili, začali nazývať Stará baňa a tento názov sa udržal až do dnešných čias. Strediskom banského podnikania bola Kremnica. Bola v rámci organizácie kráľovských banských komôr sídlom hlavného banského komorského grófa a mincovnej komory. Tu sa sústreďovala všetka produkcia striebra i zlata, ktorá v tej dobe činila štvrtinu európskej produkcie. Ťažké časy postihli Pukanec vtedy, keď sa kráľ Žigmund stal českým kráľom a chcel zlomiť odpor husitov. Husitské vojská niekoľkokrát vtrhli na Slovensko a narobili nesmierne škody. Prvýkrát vyplienili Pukanec a okolie v roku 1424, podobne aj v rokoch 1431 a 1432. V takýchto pomeroch boli stredoslovenské banské mestá nútené hľadať spoločnú ochranu. Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kremnica, Pukanec, Nová Baňa a Ľubietová tak prirodzene vytvorili zväzok „respublica spleni montanorum civitatum“. Zväzok, aj keď nebol uzákonený, uznávali uhorské aj ríšske zákony. Mestá sa spoločne riadili banskoštiavnickým mestským a banským právom. Hlavným mestom bola Kremnica, kde sa aspoň raz za rok schádzali rokovania zväzu. Zväz si vydržiaval aj trvalého súdneho úradníka pri uhorskej súdnej tabuli. Na obranu svojich práv museli banské mestá vynakladať veľa úsilia. Boli to nielen spory s okolitými šľachtickými rodinami (Dóczyovci), ale aj so župnými orgánmi, úradom komorského grófa a s opátstvom vo Hronskom Sv. Beňadiku. V čase panovania kráľa Mateja, po roku 1462, a po porážke husitských vojsk v roku 1467 nastali pre Pukanec pokojnejšie časy. Na niekoľko desiatok rokov tak nastáva nerušený rozvoj banského podnikania. No už od roku 1526 sa banské mestá, hlavne však Pukanec, ocitajú na hranici Osmanskej ríše a neskôr v pazúroch mocenského boja medzi uhorskou šľachtou a Habsburgovcami. Z tohto obdobia pochádzajú aj mestské hradby. V meste bola udržiavaná vojenská posádka a v čase potreby sa mešťania museli dostaviť na mestské hradby. Mnohými listami tureckí hodnostári vyzývali Pukanec na kapituláciu, no bez účinku. Nielen slovom, ale aj ozbrojenými výpadmi sa Turci snažili o podmanenie Pukanca. No pukanská posádka ich, bez veľkých strát, vždy odrazila. Skoro všetky okolité obce boli poplatné Osmanskej ríši. V súpise môžeme nájsť Brehy, Bátovce, Devičany, Breznicu, Orovnicu, Bohunice, Jabloňovce, Žemberovce a iné. V Bátovciach dokonca začas sídlila najmenšia turecká územná správna jednotka nahija. Pukanec sa Turkom podarilo vyplieniť až 1. októbra 1640. Túto strašnú pohromu opísal bývalý kremnický archivár Pavel Križko v historickej povesti Hrozná noc pukanská. Banské mestá urýchlene posielali pomoc, hmotnú, finančnú i vojsko. No boli i také, ako Banská Belá a Nová Baňa, ktoré s výčitkou, že Pukanec sa stará viac o vinice ako o svoju obranu, neposlali nič. Treba však povedať, že tzv. pukanský zámok, ohradený kostol, Turci nikdy nedobyli. Po tureckej porážke cisárskym vojskom na obyvateľstvo naďalej doliehali šľachtické povstania. Po týchto nepokojoch a vojnových časoch prišiel hlad a mor. Padla mu za obeť skoro polovica obyvateľstva. V roku 1542 žilo v Pukanci 224 rodín s počtom obyvateľstva asi 2000, po poslednom Rákócziho povstaní to bolo len 98 meštianskych a 4 zemianske rodiny, počet obyvateľov bol 696. Ale už v roku 1779 vzrástol počet obyvateľov na 2278. Nuž veru ťažké to boli časy. Okrem nesmierneho utrpenia súčasníkov boli aj smrteľným úderom banskému podnikaniu v Pukanci. Nemeckí kolonisti sa v strachu odsťahovali. Tí, čo zostali, vykazovali z roka na rok vyššie straty. Pukanské banské pole postupne vydávalo zvyšky rudy, až do roku 1891, keď boli odovzdané posledné 3 q rudy na zámenu. Aj napriek stratovosti živilo banské podnikanie skoro štvrtinu obyvateľov. Podľa súpisu z roku 1772 bolo v Pukanci podľa zamestnania 225 baníkov, 35 uhliarov, 196 remeselníkov, 41 sluhov, 53 slúžok, 25 úradníkov, 83 žiakov a 43 žiačok, z celkového počtu 2156 obyvateľov. Okrem nerentabilnej kovnatosti pukanského rudného ložiska bol nedostatok vody ako hnacej sily pri úpravárenských prácach ďalším dôvodom úpadku baníctva. Jeho dôsledkom, či vari aj príčinou, bola technická zaostalosť ťažby. Podľa Ing. Bergfesta sa napríklad strelný prach použil v Pukanci veľmi neskoro, aj to viditeľné stopy po odstreloch sú len v štôlňach Juraj, Ladislav a Biela baňa. V 18. storočí boli na zabezpečenie dostatku vody projektované stavby niekoľkých vodných nádrží v Štamposkej doline, Grunte a Chorvádoline. Uskutočnila sa len stavba tajchu na Štampochu, s nákladom 21 tisíc zlatých. Voda z neho mala poháňať 7 stúp (úpravní rudy) v Bohunickej doline. Pre veľkú vzdialenosť od banských diel (asi 9 km) sa neskôr rozhodli priviesť vodu z tohto tajchu do Podvinických a Myšpotockých stúp. Stavba bola realizovaná v rokoch 1768-1770. Celková dĺžka vodnej priekopy bola 12 266 metrov. Trasa viedla po vrstevnici ponad osadu Štampoch, ponad pukanské Majere, cez vinice na Šafraniciach, Pukanec, do Podviníc. V dolinách, v ktorých bol predpoklad prívalov vôd, viedli vodu vodnými válovmi ponad údolné potoky. Priekopa okrem zabezpečenia vody pre stupy zachytávala vody tečúce z kopcov a tak chránila mesto pred prívalmi a vymieľaním ulíc. Pozostatky priekopy sú viditeľné i dnes. Úpadok baníctva sa však nepodarilo zvrátiť. Nepomohli ani pokusy o obnovenie ťažby začiatkom 20. storočia. Podľa novodobého prieskumu je kovnatosť pukanského rudného ložiska pod úrovňou rentabilného dolovania.
Celkové hodnotenie
5
Služby
5 Umiestnenie
5
Čistota
5 Personál
5
Cena/kvalita
5 Komfort
5
Vaše hodnotenia
Obec Pukanec
Starosta Ján Kováčik
Nám. Mieru 11
Tel.: +421 36 639 31 08
Fax: +421 36 639 31 05
Primátor
Základné informácie Obyvateľov 2155
Založené roku 0
Rozloha 0 km2
Zobraziť trasu
Východzie miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Cieľové miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Vaše hodnotenie Pridávanie hodnotení je dočasne pozastavené...