Poloha a opis
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1325. Nachádza sa v malebnom prostredí na úpätí Slanských vrchov. Architektonickou dominantou je kostol, pôvodne postavený v roku 1894, na ktorom sú umiestnené 3 zvony. Najväčší z nich, so svätoštefanskou korunou, má v priemere 40 cm a bol odliaty v Maďarsku zvonoolejárom Ferenczom.
História
V roku 1270 pri opise hraníc obce Čaňa a Vyšného Gyňova sa uvádza osídlená zem Myšľa. V tomto opise sa uvádza viacero súčasných dedín, ale žiadna z nich nie je označená výrazom obec, ale iba ako osídlené zeme. Spomínaná Myšľa je však súčasná dedina Nižná Myšľa, je teda dosť pravdepodobné, že v tom čase terajšia Vyšná Myšľa ešte neexistovala. Na druhej strane je pravda, že archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie územia terajšej Vyšnej Myšle už v dobe bronozovej.
Prvý písomný záznam, ktorý sa dotýka priamo Vyšnej Myšle, poznáme z roku 1325. Vtedy Peter, prepošt myšliansky, prepustil Čadaninovi, jágerskému biskupovi, majetok Keren, ktorý sa nachádzal pri rieke Slaná v Zemplínskej stolici. Urobil tak za desiatky dedín Nižná Myšľa, Vyšná Myšľa, Bologd, Brestov a Mirkovce, ktoré patrili Myšlianskemu prepošstvu. To sídlilo v Nižnej Myšli.
V pápežských desiatkoch z rokov 1332 - 1337 sa tiež uvádzajú dve Myšle. Podobne aj za portálneho súpisu z roku 1427, pričom sa dediny prívlastkami neodlišujú. V jednej z nich bolo 41 port, v druhej 25. Na jednu portu, čiže usadlosť, môžeme pokojne počítať minimálne 5 obyvateľov. Pravdepodobne mala terajšia Vyšná Myšľa 25 port, čiže aspoň 125 obyvateľov. Môžeme tak usudzovať na základe informácií z roku 1435, kde sa súčasná Nižná Myšľa uvádza už ako Veľká Myšľa a terajšia Vyšná Myšľa ako Malá Myšľa.
Historik Branislav Varsik sa domnieva, že keďže Vyšná Myšľa v roku 1270 ešte neexistovala, je možné, že ju založili už Maďari, nie Slovania, ktorí úztemie obývali predtým, ale kontinuita ich osídlenia sa maďarským prisťahovalectvom prerušila.