Obec Čaňa , Obce na Slovensku

Čaňa

Detail

Mapa

Hodnotenie

V meste

Čaňa Košický kraj, Košice a okolie okres Košice-okolie PSČ: 04414

Poloha a opis

Obec Čaňa leží 15 kilometrov juhovýchodne od Košíc. Je to prastará usadlosť, nachádzajúca sa na pravom brehu rieky Hornád a s okolitými dedinami tvorí južnú časť Hornoabovskej župy. Archeologické náleziská potvrdili, že ľudia na jej území žili už v staršej dobe kamennej. V roku 1978 bolo v chotári objavené rozsiahle pohrebisko zo staršej bronzovej. Hoci v ďalekej minulosti rozkrádači hrobov mnohé poškodili, našlo sa ešte veľa bronzového materiálu : bronzové spony, náhrdelníky, náramky, náušnice, nože a dýky, bronzové strelky do šípov, sekery, čakany, kostry ľudí. Bolo odkrytých a prebádaných 163 hrobov. Archeologickými vykopávkami boli objavené stopy osídlenia z doby laténskej, rímskej, sťahovania národov a slovanské osídlenie. Na severnej strane obce bol v roku 1170 vybudovaný rozsiahly kláštor, ktorý najprv patril Augustiniánom, potom rádu Premonštrátov až do tureckých vpádov do krajov na Slovensku. Obyvatelia obce chodili do kláštorného kostola, kým si v roku 1384 nevybudovali kostol v obci. V roku 1836 bol vymurovaný kostol reformovanej cirkvi. V obci bol i židovský kostol. Z rokov výstavby kláštora je doložená i obec Čaňa, ktorá sa vtedy menovala Chom, ešte starší je názov Chan. Od začiatku 14. Storočia, keď jej známym majiteľom bola grófska rodina Csányi /odtiaľ jej premenovanie na Čaňa/, obec rástla i stagnovala v závislosti od pomerov v Hornom Uhorsku. Obyvatelia obce od najstarších čias sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom, rybolovom /bohaté vodstvo v chotári/ a remeslami.

História

Čaňa patrí medzi obce s bohatou históriou. Je známe, že kráľ Belo IV. dal 21. februára 1255 zem Čaňu (terra Chon) hosťom, ktorí sa prisťahovali do Sene. Ide o známy čin tohto kráľa, ktorý povolal do Sene predovšetkým nemeckých obchodníkov a poskytol im daňové výhody, len aby opätovne zaľudnili zem vyplienenú po tatárskych vpádoch. Zem Čaňa do spomínaného dátumu držal Marcel, syn Mocha, jobagio hradu Abaujvár. Belo IV. prikročil k darovaniu tejto zeme prisťahovaleckým obchodníkom z toho dôvodu, že záujem nemeckých i inonárodných kupcov bol veľký a bolo nutné vyčleniť ďalšie územie na ich usadenie. Ďalšia zmena vlastníctva dediny sa datuje na 26. mája 1270. Štefan V. vymenil Čaňu aj obec Gyňov košickým zemanom Gallovi, Petrovi a Teodorovi za ich dedičné hornokošické pozemky. Listina jágerskej kapituly z roku 1270 menuje dnešnú Čaňu ako "possessio Chon", z čoho je zrejmé, že už v tom období bola Čaňa vyvinutou dedinou. Celkovo ide o starú obývanú blasť, pretože v tomto roku existovali už všetky dediny v danej oblasti: Geča (Gesche), Myšľa (Mysle), Ždaňa (Sadan), Trstené pri Hornáde, predtým Nádašd (Nadasd), Vyšný Gyňov (Felgyno), Nižný Gyňov (Algunyo), Belža (Belse) a Haniska (Enyske). Ďalšiu historickú zmienku o Čani nachádzame v listinách so súpisom pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337 (Chum, Chomi). V 14. až 16. storočí je Čaňa stále vlastníctvom zemanov, čo dokladujú aj portálne súpisy z rokov 1427 a 1553. Čo sa týka rozlohy, v roku 1427 mala obec 30 port, ale v roku 1553 ani polovicu z toho, len 14 port. Čaňa bola v stredoveku pomaďarčená, opätovne poslovenčená bola až v 17. až 19. storočí, pričom poslovenčený názov Čaňa vznikol pravdepodobne už niekedy v 17. až 18. storočí. V roku 1746 už prevyšoval počet slovenských obyvateľov Čane nad maďarskými, o čom sa píše v konskripcii cirkví a farárov Abaujskej stolice. Vtedy tu žilo 77 dospelých katolíkov, 61 gr. katolíkov, 18 luteránov, 56 kalvínov, ďalej 78 detí a 2 osoby prestúpivšie. Celkovo teda 292 obyvateľov. Najstarší opis hraníc zeme Čaňa z roku 1255 uvádzajú pri Hornáde výraz "stagnum Mortua", čo znamená stojatá, mŕtva voda, či skôr mŕtve rameno rieky. Tento chotárny názov vďaka svojej slovanskej genéze poukazuje na to, že túto oblasť už dávno osídľovali Slovania. V opise sa taktiež uvádza, že hranice zeme Čaňa na juhozápade siahali k miestu Ouwar, čiže Starého hradu. Starý hrad sa nachádzal medzi belžianskym potokom a riekou Satroš, medzi dnešnými obcami Belža a Gyňov. Pevnosť bola staroslovanským sídlom, vznikla ešte pre založením Nového Hradu (Novum Castrum, Abaujvár), ktorého počiatky sa datujú do polovice 11. storočia.

Celkové hodnotenie

2.0