Pezinok

Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta.

Vinohradníctvo a vinárstvo už roky určujú životný štýl veľkej časti obyvateľstva. Okrem už zaniknutého zlatého baníctva je v Pezinku známa a stále prosperujúca tehliarska výroba a z nej odvodená výroba úžitkovej a umeleckej keramiky.
Hospodársky profil mesta dotvára stavebná výroba, obchod a drobná remeselná výroba. Veľkým darom, ktorý dali mestu Karpaty, je areál zimných športov na vrchu Baba a v lete pešia turistika po značených turistických chodníkoch. Všetky mestské lesy sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Prevládajú v nich bukovo-dubové porasty.

Na pôde mesta sa pravidelne uskutočňujú významné podujatia; mnohé z nich majú i medzinárodný význam. Či už je to Vinobranie, kultúrne festivaly (Ad una corda - v chrámovom speve, Jazz hot dance - v džezovej hudbe, Cibulák - divadelný), motoristické a športové súťaže (Slovakia Matador - automobilové preteky dovrchu na Babe, Malokarpatský strapec - v parkúre).

V meste je zvlášť silná výtvarná obec - žijú a tvoria tu známi výtvarníci Jozef Baláž, Alexander Ilečko, Oliver Solga, Igor Piačka, literáti Július Balco, G. Andrusovová-Vlčeková a pod.

I pezinské vína sa pravidelne vracajú zo súťaží s vavrínmi - či už z pezinských tradičných Vínnych trhov alebo medzinárodných (Česká republika, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko). Sú medzi nimi i šampióni takých prestížnych súťaží ako je Vinoforum, či Vino Italia.
Pezinok je domovom majsterky sveta v kickboxe (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude, viacnásobných majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu atď.

Nemožno nespomenúť i pozoruhodné občianske iniciatívy, ktoré koordinuje a podporuje Malokarpatská komunitná nadácia Revia.

Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako \"terra Bozin\".
V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, kedy kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá.?br:
V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín.
V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 10. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Prvá polovica 20. stor. predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie začalo až po skončení II. svetovej vojny.

Dnes je Pezinok moderným okresným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä drevospracujúca, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storočia, 4 historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica.

Historické pamiatky v Pezinku :

Krušičovská kúria na rohu Holubyho ulice a Radničného námestia.

Radnica na Radničnom námestí.

Synagóga (tzv. nová) - na mieste, kde stála, na Šancovej ulici 2, je dnes umiestnená pamätná tabuľa.

Mestský cintorín na Seneckej ulici.

Židovský cintorín (nový) na Slnečnej ulici 8.

Renesančný dom na Ulici M. R. Štefánika 2.

Kaviakov dom na Ulici M. R. Štefánika 4.

Gotický dom na Ulici M. R. Štefánika 3.

Palugyayovská kúria, tiež Petersovská, na Ulici M. R. Štefánika 9.

Reliéf Korunovania Panny Márie na Ulici M. R. Štefánika 19.

Pamätná tabuľa na mieste, kde stál rodný dom J. Zigmundíka, na Ulici M. R. Štefánika 14.

Pomník obetiam 1. svetovej vojny pri rímskokatolíckom farskom kostole.

Rímskokatolícky Farský kostol na Farskej ulici.

Pomník osloboditeľom na Mladoboleslavskej ulici.

Pomník hrdinom SNP pred vstupom do Zámockého parku.

Zámok na Mladoboleslavskej ulici.

Zámocký park pri Zámku na Mladoboleslavskej ulici.

Požiarna zbrojnica na Mladoboleslavskej ulici pri mestských hradbách.

20. Hradby (mestské opevnenie).

Habánsky dvor na Kupeckého ulici.

Rodný dom Jána Kupeckého na Kupeckého ulici 39.

Kapucínsky kostol a kláštor na Holubyho ulici 91.

Dom, v ktorom žil na sklonku svojho života Jozef Ľudovít Holuby, na Holubyho ulici 47.

25. Evanjelický kostol na Potočnej ulici.

Dolný kostol na rohu Radničného námestia a Holubyho ulice.

Turecký dom na Radničnom námestí 1.

28. Bujanovská kúria na Kollárovej ulici 1.

29. Secesné domy na Holubyho ulici 7, budova školy na Holubyho ulici 14 a Holubyho 19.

Železničná stanica na Holubyho ulici 1.

Barokový dom na Holubyho ulici 5.

Hotel Jeleň na Holubyho ulici 25. Objekt vznikol spojením dvoch starších renesančných budov rozšírených o prístavby vo dvore. V 17. - 18. storočí ho prestavali, o čom svedčí prelínanie renesančných krížových klenieb s barokovými či kláštornými. V polovici 19. storočia fasádu objektu upravili v klasicistickom slohu, zdobia ju reliéfy symbolizujúce pohostinstvo. Nad portálom je kovová baroková výveska, na ktorej bol v 18. storočí zavesený štít hotela.

Mariánsky stĺp na Radničnom námestí, a mnoho ďalších pamiatok...