Mesto
Počet zobrazení: 1222

Malacky

Detail
Mapa
Hodnotenie
V meste

Poloha a opis

Okres Malacky sa rozprestiera na území Záhorskej nížiny a pohoria Malých Karpát. Nachádzajú sa tu mnohé borovicové lesy a viate piesky, rybníky, ako aj bohaté zalesnené údolia Malých Karpát. Charakter okresu je priemyselno-poľnohospodársky.

Okres Malacky má dobré predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu - poznávacia turistika, rekreácie, kúpanie, rybolov, horská turistika a cykloturistika a cvičné horolezectvo.
Malacky sú hospodárskym i priemyselným centrom Záhoria. Prvá písomná zbierka je z roku 1231. Nachádza sa tu kaštieľ v anglickom parku v klasicistickom slohu. Nájdeme tu tiež kostol a kláštor renesančno-barokový z roku 1653 so "Svätými schodmi" a epigrafom grófa Pálfyho. Ďalšími pamiatkami sú židovská synagóga a Múzeum Michala Tillnera. Mesto je rodiskom spisovateľa Ľudovíta Zúbka.

História

Aby sme sa dostali k najstaršej písomnej zmienke o Malackách, musíme sa vrátiť do roku 1206. V tom čase uhorský král\' Ondrej II. začal parcelovať pre svojich verných vel\'možov, ktorí mu pomáhali vo vojnách, pohraničné neobývané územie \"konfinium\". Ležala v ňom malá osada, vari to bolo iba niekol\'ko chatrčí - či polozemníc, ktorej sa hovorilo \"osada pri Malinskom potoku - v listinách Maliscapotoca\".

V tom istom roku daroval Ondrej II. kus pohraničného územia, v ktorom sa nachádzal majetok (praedium) Cheturtukchyel (Četurtükhel-Štvrtok) vernému vazalovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan. V darovacej listine sú uvedené značky, ktoré vyznačovali hranice darovaného panstva. Jednou z nich bola aj spomínaná osada \"pri Malinskom potoku Maliscapotoca\". Listinou z roku 1231 mu daroval ďalší kus zeme, ktorá súvisela s predchádzajúcim darovaným územím a nazývala sa Malučká-Maluchka. Tento názov sa stal i názvom osady pri Malinskom potoku. Do novodarovaného územia patrili pravdepodobne i Gajary a Kostolište.

Z osady Malučká sa postupom času vyvinulo stredisko konkurujúce Štvrtku, v ktorom bolo už v čase darovania mýto - bola to trhová osada. Územie sa pomaly zal\'udňovalo. Medzi novovzniknutými osadami začala dominovať stará osada pri Malinskom potoku, pre ktorú sa časom udomácnil názov Malaczka - Malacky.

Veľmoži Hont-Poznanovci získali územie i z druhej strany Malých Karpát. Za svoje sídla si zvolili Pezinok a Svätý Jur, preto sa im v uhorskej histórii hovorí \"grófi zo Sv. Jura a Pezinka\". Na ich území bol postavený Plavecký hrad, ktorý neskôr získali do vlastníctva. Zo svojho majetku na našej strane Malých Karpát vytvorili Plavecké panstvo, ktoré pod tento hrad podliehalo. Našimi zemepánmi boli asi 300 rokov. Ked\' rod vymrel, získavali do zálohu panstvo s hradom rôzne rody - rod Serédy, Salmovci, Fuggerovci a nakoniec rod Balašša. Balaššovci sa rozhodli urobiť sídlom svojho panstva Malacky, preto sa im maximálne venovali. Uprostred močiarov a loveckých revírov na \"suchom mieste\" dali vybudovať lovecký kaštielik a v roku 1577 dali Malackám i dnes ešte používaný erb. V roku 1573 vymohli pre Malacky trhové právo, čím sa stali mestečkom a používali titul oppidum Malaczka.
Balaššovci previedli celé panstvo do evanjelickej cirkvi, preložili faru z Kostolišťa do Malaciek, kde v roku 1596 dali postaviť novú faru a zriadili pri nej prvú školu. Tým sa začala epocha vzdelávania malackého obyvateľstva. V roku 1600 postavili kostol, ku ktorému v roku 1672 dali pristavať i vežu. Život mestečka sa sústredil na miesta, kde boli tieto objekty s malým námestím vybudované. Od miesta, kde stojí starý obecný dom a farský kostol, sa začala výstavba Malaciek a ich kultúrny rozvoj.
V 17. storočí Balaššovci vymreli. Plavecké panstvo s hradom kúpili Pálfiovci, ktorí sa stali na 300 rokov našimi ďalšími a poslednými zemepánmi. Lovecký kaštielik svojich predchodcov dali prestavat\' na kláštor, do ktorého v roku 1652 povolali františkánov. Títo mali uskutočňovat\' rekatolizáciu Plaveckého panstva, ktorú už začali poslední Balaššovci, ked\' prestúpili na katolícku vieru. K novozriadenému kláštoru pristavali Pálfiovci veľký chrám, ktorý bol odovzdaný verejnosti v roku 1653. Malacky si zvolili za sídlo svojho panstva. V polovici 17. storočia si tu postavili veľký kaštiel\', v ktorom donedávna sídlila časť nemocnice s poliklinikou. V chráme zriadili v rozsiahlych kryptách pohrebi sko pre zosnulých členov rodu.

Pálfiovský rod, ktorý bol maďarského pôvodu, sa zúčastňoval politického života v Uhorsku v prospech rakúskeho cisára, ktorý sa mu za to bohato odmeňoval. Jeho členovia dosahovali najvyššie dvorské a vojenské hodnosti ako generáli, maršali, niektorí boli uhorskými palatínmi a nakoniec dosiahli i kniežacieho titulu. Palatín gróf Mikuláš sa nechal prvý pochovať v kryptách chrámu. Jeho vnuci mu dali po I\'avej strane chrámu postaviť krásny epitaf. Prácu urobil J. M. Molla, žiak a pomocník Rafaela Donnera. Posledný malacký člen rodu knieža Mikuláš dal v roku 1928 (i ked\' už bol v exile) vyzdobiť chrám monumentálnymi maľbami. Mesto sa pomaly rozrastalo. K pôvodným trom jarmokom pribudli d\'alšie, prekvital obchodný ruch. V roku 1771 boli Malacky zapojené do štátnej poštovej dopravy. Bola zriadená dostavníková poštová trasa z Bratislavy cez Stupavu-Malacky-Moravský Sv. Ján do Holíča, čím sa získalo priame spojenie s Prahou. Malacky sa dostali do európskej i zámorskej poštovej siete. Rozvoj železníc tiež mesto neobišiel. V roku 1891 bola vybudovaná železničná trat\' z Bratislavy cez Devínsku Novú Ves do Skalice. Poštu už dopravovali vlakmi, poštový dostavník šiel \"do penzie\". Panstvo postavilo z Malaciek cez Rohožník až na Vývrat v Kuchyni úzkokol\'ajnú železničku na zvážanie dreva na pílu, ktorá dodnes pracuje v blízkosti malackej železničnej stanice. Začalo sa rozvíjat\' i školstvo. Františkáni mali svoju strednú školu Filozofia už od osvietenských dôb. V roku 1889 založila kňažná Margita dievčenskú školu, na ktorú povolala rádové sestry Vincentky. Dovtedy chodili do školy iba chlapci. V roku 1919 bola zriadená meštianka a v roku 1927 františkánske gymnázium, pre ktoré postavili v roku 1931 peknú novú budovu. V Pálfiovskom zámku urobili pre gymnazistov internát.

Keďže sa Malacky stali centrom južnej časti Záhoria, mali dobré železničné i poštové spojenie a v roku 1879 tu zriadili i telegrafný úrad, nebolo prekážok, aby sa v roku 1885 mohli stať okresným mestom so slúžnovským-okresným úradom. Takto sa úradne potvrdila priorita Malaciek v južnej časti Záhoria.
Mesto vel\'a vytrpelo nájazdmi cudzích vojsk, neobišli ho morové a cholerové epidémie, zažilo i nemilosrdné bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Vždy sa vedelo z týchto rán vystrábit\'.
Celkové hodnotenie
9.0
Služby
5 Umiestnenie
5
Čistota
5 Personál
5
Cena/kvalita
5 Komfort
5
Vaše hodnotenia
hudecova.maria
Slovensko
06.05.2010
10
malacky sú fakt "dobré miesto pre život"
Viera
Slovensko
05.05.2010
10
Malacky, miesto kde je moj domov a tesim sa, ked sa sem vraciam z dalekych ciest.
martina
Slovensko
04.05.2010
10
malacky su super
lIBUšA
Slovensko
04.05.2010
6
DOBRé MESTO PRE žIVOT
Mesto Malacky
Primátor Jozef Ondrejka
Radlinského 1
Tel.: +421 34 796 61 00
Fax: +421 34 796 61 52
Primátor
Základné informácie Obyvateľov 17847
Založené roku 0
Rozloha 2717 km2
Zobraziť trasu
Východzie miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Cieľové miesto Názov ulice a číslo objektu Mesto/Obec alebo PSČ Vyhľadať trasu
Vaše hodnotenie Pridávanie hodnotení je dočasne pozastavené...
Vizualizácia
Firiem a osôb
Zaregistruj sa bezplatne a získaj množstvo výhod pre seba a svoju firmu.

Správy

Kvet kultúry Kvet kultúry Symbolický Kvet kultúry si dnes (18. mája 2012) pri príležitosti Dňa kultúry a umenia BBSK prevzali ďalšie osobnosti a kolektívy, ktorých pôsobenie v oblasti kultúry je spojené s našim krajom. Počas slávnosti v Divadle Jozefa Gregora Tajovského ocenil predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka aj každodennú prácu zamestnancov kultúrnych zariadení. Poznamenal, že ich zásluhou sa neustále udržuje a zvyšuje kultúrne povedomie obyvateľom kraja. Zvlášť vyzdvihol prácu laureátov ocenenia Kvet kultúry a umenia 2012. „Som veľmi rád, že v našom kraji žijú a pracujú tak významné osobnosti. Vašou zásluhou sa udržiavajú kultúrne tradície, zachováva sa história. A za to všetko vám patrí veľké ďakujem,” zdôraznil predseda Maňka. Kultúrnym pracovníkom sa vo zvolenskom divadle prihovorila aj podpredsedníčka Národnej rady Jana Laššáková, ktorá im zaželala veľa tvorivých nápadov, aby sa aj vďaka nim rozvíjala kultúra v kraji.

Cenu Kvet kultúry si na dnešnej slávnosti prevzala Oľga Bodorová, dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré v tomto roku slávi 130. výročie svojho vzniku a ajj jej zásluhou sa radí ku kultúrnym klenotom nášho kraja. V oblasti múzejníctva pôsobí 37 rokov a výsledky svojej dlhoročnej výskumnej činnosti vo sfére etnológie premietla do 39 výstav. Ocenenie právom patrí aj mužskému spevokolu Dr. Sama Daxnera v Tisovci, ktorý obohacuje hudobný život v našom regióne už od roku 1877. Za 135-ročnej existencie vychoval štyri generácie spevákov, ktorí v zborovom speve zanechali kus svojho srdca. Ďalší ocenený, Štefan Šafárik, patrí k oporám Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Od roku 1967 tu vytvoril viac ako 150 krásnych postáv slovenskej i svetovej dramatiky. Diváci mu už šesťkrát udelili Cenu Motýľ pre najpopulárnejšieho herca divadla. Kvet kultúry predseda Maňka odovzdal aj folklórnemu súboru Urpín, ktorý patrí k špičkovým umeleckým telesám kraja a za 55 rokov činnosti spracoval tanečný a hudobný folklór mnohých oblastí Slovenska, aj keď hlavným zameraním jeho programovej skladby sú oblasti Horehronia a Podpoľania. Počas svojho pôsobenia uskutočnil už vyše 1 800 vystúpení a navštívil 24 krajín Európy, Ameriky, Afriky a Ázie. Ocenenie si prevzal aj Vojtech Majling, ktorý svoj život upísal fotodokumentácii ľudových zvykov, obyčajov a starých ľudových remesiel. Nie je však len autorom národopisných dokumentov, ale aj vynikajúci organizátor podujatí, kde kraľujú ľudové remeslá. Za zachovávanie folklóru v našom kraji bol ocenený aj súbor Hriňovčan, ktorý sa za 40 rokov existencie zúčastnil mnohých domácich ale aj zahraničných festivalov. Po tragickej havárii autobusu a úmrtí piatich jeho členov v roku 2007, pri návrate z Poľany, sa mohol súbor rozpadnúť, zmobilizoval však svoje sily, stále tvorí a reprezentuje náš kraj. Kvet kultúry za kultúrno-osvetovú činnosť bol udelený aj Jurajovi Matiašovi, ktorý od roku 1977 pracuje v Osvetovom stredisku vo Veľkom Krtíši. Okrem toho je vedúcim Dedinskej folklórnej skupiny Bažalička Plachtince – Príbelce, bádateľom tradičného ľudového umenia, zberateľom piesní, zvykov a obyčají, tanečníkom, spevákom a ľudovým rozprávačom. Ocenenie si dnes prevzali aj zástupcovia Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá si tento rok pripomína 175 rokov od prvej zmienky o knižnici vo Zvolene, 90 rokov od založenia Mestskej verejnej knižnice vo Zvolene a 60 rokov od založenia Okresnej ľudovej knižnice vo Zvolene. Knižnica, ktorá sa na verejnosti stala známou najmä organizovaním súťaže Štúrovo pero, ročne zrealizuje okolo 400 tisíc výpožičiek, pričom eviduje viac ako 130 tisíc návštevníkov.

Autor: Iveta Kureková, Peter Hajnala, Foto: Vladimír Veverka
Nové pravidlá pre pomenovanie ulíc Nové pravidlá pre pomenovanie ulíc V Prešove máme ulicu Železničiarku aj ulicu Železničnú. Tiež máme Vodárenskú a Vodnú, K studničke a K potoku, K Surdoku a Surdok, Šidlovskú a Šidlovec. Máme aj ulicu Na brehu a Nábrežnú, ulicu Mlynskú, Pri mlyne a Suchomlynskú. Ďalšia z viac ako 300 ulíc je Ku Kyslej vode. V šarišskom nárečí ide o Kvašnú vodu, čo je názov ďalšej ulice. Paletu príbuzných názvov dopĺňajú aj ulice Pod Kalváriou a Za Kalváriou. Nič kreatívne, nič inovatívne, akurát to môže dezorientovať ľudí, prípadne komplikovať príjazd zložiek záchranného integrovaného systému. Tomu treba zabrániť ešte skôr ako budeme pokračovať v prijímaní názvov na báze „ZA“, „POD“, „PRED“ a podobne.

Mestská názvoslovná komisia v Prešove doposiaľ nemala spracované pravidlá, ktoré by garantovali technickú koordináciu premenovania ani pomenovania ulíc či verejných priestranstiev. Od roku 2003 mala Štatút, ktorý neriešil dialóg radnice zo zainteresovanými organizáciami. Absencia týchto pravidiel sa evidentne preukázala v tom, že dotknuté osoby neboli vôbec informované o zámeroch v súvislosti s pomenovaním, prípadne premenovaním ulíc a verejných priestranstiev.

Na základe toho som inicioval novelizáciu Štatútu Mestskej názvoslovnej komisie, ktorá získala podporu členov názvoslovnej komisie a napokon bola aj schválená.

Nový Štatút obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú komunikáciu radnice smerom navonok. V zmysle navrhovaných zmien Mestská názvoslovná komisia v Prešove pri predkladaní návrhov nových názvov ulíc a verejných priestranstiev, ako aj pri premenovávaní ulíc a verejných priestranstiev postupuje v duchu princípu občianskej participácie a otvorenej správy vecí verejných. Všetky nové názvy ulíc a verejných priestranstiev navrhnuté názvoslovnou komisiou sa prerokujú v príslušnom výbore v mestskej časti za účasti prítomných občanov mesta. Pri premenovaní ulíc a verejných priestranstiev v meste názvoslovná komisia osloví vlastníkov budov - právnické osoby registrované na dotknutej ulici alebo na verejnom priestranstve (povinne pripomienkujúce subjekty) ktorým sa oznámi, že mesto začína proces premenovania resp. pomenovania ulíc. Lehota na podanie pripomienok zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov je pätnásť dní.

V praxi to znamená, že partizánčiny už radnica nebude robiť a každý dotknutý subjekt bude mať 15 dní na to, aby sa vyjadril k navrhovanej zmene. Doposiaľ sa táto lehota týkala iba práva občanov v rámci návrhu všeobecne záväzného nariadenia. Takto sa rozširuje okruh tých, ktorí do rozhodnutí mesta majú čo povedať. Prešovčania a organizácie budú mať dostatočnú dobu na to, aby sa oboznámili so zámerom pomenovania a mohli sa k nemu dôstojne vyjadriť. Veď názvy ulíc nie sú iba o vôli mesta, ale o potrebách ľudí.

Michal Kaliňák,
poslanec MsZ a člen Mestskej názvoslovnej komisie

Počasie

Dnes
Zajtra
Pozajtra
19°C 3°C
17°C 4°C
12°C 4°C
Nahlásiť chybu
Poslať